Viggo Mortensen

Boli sme vyhodení z baru. Viem, že táto veta evokuje všetky možné šťavnaté príbehy. Možno sme pili priveľa, začali sme byť agresívni, spravili sem niečo, čo sme nemali. A keď zistíte, že jeden z nás je filmová hviezda - alebo minimálne herec, ktorý je na najlepšej ceste sa ňou v najbližších dňoch stať - potom znie tento príbeh ešte škandalóznejšie. Takže to zopakujem: Viggo Mortensen aj ja sem boli vyhodení z baru

A teraz príde tá nudnejšia časť. Viete, Mortensen - prvé meno sa číta ako Vi-go, hlavný mužský herecký partner Dmi Moore z G. I. Jane, herec vo vedľajšej úlohe v Krvavom prílive a v Portréte dámy a v mnohých filmoch, o ktorých ste nikdy nepočuli a vynikajúci básnik a fotograf k tomu -akosi udrel na zlú strunu prešedivelému barmanovi v (bývalom) obľúbenom lokáli, tmavom bare na Sunset Boulevard v Hollywoode. Mortensen len vošiel dnu, objednal si pivo a spýtal sa barmana, či pozerá tú soap operu, ziapajúcu zo stropného televízora. "To je moja show," povedal chlapík a pridal hlasitosť.

Vošiel som a Mortensen požiadal barmana o ďalšie pivo, "keď budete mať čas." Na čo chlapík vybuchol, vrieskajúc "Koniec! Mám plné zuby tvojho poj... ho prístupu! Vypadni!" A hodil peniaze za pivo do Mortensena, ktorý ich hodil späť do chlápka, ten zavolal políciu. Tak sme vypadli.

Zhodou okolností sa to odohralo len pol bloku od mojich vstupných dverí, takže som doniesol pár fliaš piva z mojej chladničky a rozhovor sme spravili na mojej prednej verande. Najprv sme ale strávili veľa času snažiac sa prísť na to, čo sa vlastne stalo. "Cítim sa akosi ošmeknutý," povedal Mortensen. "Keď ťa vyhodia z baru, obvykle musíš urobiť niečo viac... zaujímavé."

Mortensen zavrhne moju ponuku vykefovať špinavý vankúš, na ktorý si chce sadnúť. "Vyzerá ako moje auto," povie. Pomazná sa s mojou mačkou, pozdraví poslíčka, ktorý mi priniesol balík, hovorí španielsky s mojou upratovačkou a venuje mi letáky pre jeho výstavu fotografií a párty pri príležitosti vydania jeho CD poézie a hudby One Less Thing To Worry About. Je to, rozhodnem sa, skvelý spoločník na pitie a - navzdory našej nedávnej skúsenosti - nie je to typ chlapíka, ktorého vyhadzujú z barov. Je výrazný typ (tie lícne kosti a modré oči pomáhajú: "ostro rezané" a "prenikavé" sú často používané platné klišé) ale prekvapivo ticho hovoriaci, bohémsky ale nie snobsky pompézny.

"Najvýraznejšia črta, ktorá bola u neho neprehliadnuteľná, bola jeho tichosť a pokoj," hovorí Ridley Scott, ktorý obsadil Mortensena do G. I. Jane ako armádneho inštruktora, ktorý ničí život ašpirantom do špeciálnych jednotiek námorníctva, vrátane Moore. "Má tichú a skromnú povahu, čo bolo pre týchto chlapíkov perfektné. Všimol som si to na ňom vo viacerých filmoch, v ktorých hral a je taký a v skutočnom živote."

Scott, ktorý hovoril so svojím bratom Tonym, predtým ako Mortensena obsadil ("Viggo je miláčik," povedal Tony, režisér Krvavého prílivu), si myslí, že G. I: Jane môže pre Mortensena urobiť v jeho kariére zázraky. "Ale záleží to na ňom," dodáva. "Má to v sebe, byť hviezdou mainstreamových filmov, ale myslím, že jeho ambície sú veľmi späté s materiálom, ktorý mu ponúknu."

Mortensen, z jeho uhla pohľadu, neberie žiadne predpovede nadchádzajúcej slávy vážne. "Som v tomto biznise dosť dlho na to aby som nekalkuloval tak alebo tak," hovorí 38 - ročný herec. "Osobne si myslím, že G. I. Jane je dobrý film - myslím že som splnil požiadavky na moju postavu. Myslím, že má dobrú šancu mať komerčný úspech a aj úspech u kritiky. Ale kto to do pekla vie? Niekedy filmy, o ktorých si myslíš, že vyvolajú najviac nezhôd, nevyvolajú žiadne."

Našťastie, Mortensen má, čosi, k čomu sa môže uchýliť. "Dosiahnem súvislejšie uspokojenie v písaní, ako môžem dosiahnuť v herectve, pretože nemusím robiť kompromisy," hovorí, práve dokončiac druhú knihu poézie. (Pokoj, jeho práce sú omnoho serióznejšie a solídnejšie, než väčšina poézie filmových hviezd.) "Nemusím čakať na iných, aby som mohol pracovať a je len na mne ak to pri úprave na vydanie pokazím."

Keď bol Mortensen dieťaťom, vyrastajúcim v štáte New York, písanie ho zaujímalo dávno pred herectvom. Ale konkurz do divadelnej hry ho priviedol k štúdiu herectva na Manhattane a po získaní okamžitej podpory od jedného učiteľa herectva, sa stal závislým. Jeho filmový debut (po jeho vystrihnutí z Woodyho Allenovej Purpurovej ruže z Káhiry a zo Swing Shiftu Jonathana Demma)bola postava Amisha v Svedkovi z roku 1985. Po ňom zostal chytený v diéte malých produkcií, ktorá obsahovala aj veľmi dobre prijatú postavu v režisérskom debute Seana Penna The Indian Runner z roku 1991 a strašidelná premena v uhladene ale falošne hovoriaceho Satana v Proroctve.

Pomaly, napriek všetkému, Mortensen začal pracovať viac aj v mainstreamových filmoch. "Je to kombinácia viacerých vecí," hovorí, vysvetľujúc svoj postupný pohyb k vysokorozpočtovým štúdiovým filmom. "Čiastočne to bolo spôsobené tým, že som zostal finančne na suchu - čo nie je ospravedlnenie, je to prostý fakt. Okrem toho som postupom času zistil, že ak nikdy neurobím žiadny takýto film, nikdy sa mi nepodarí získať k nim prístup. Ak by som nebol dostal postavu v Krvavom prílive, pravdepodobne my som nemal možnosť si zahrať v Dennom svetle alebo v G. I. Jane. Chcel som mať viac možností, či už ich využijem alebo nie."

Takže teraz Mortensen využíva svoje možnosti v oboch smeroch: v malých produkciách ako je Pištoľ môjho brata (natočená v Španielsku, celá po španielsky) a vo veľkej produkcii v G.I. Jane. V prípade toho druhého, presvedčil režiséra aby zmenil povahu jeho postavy, stala sa menej mysogýnskou a viac bez rozdielu pohlaví surovou. "Stále znovu ma navštevoval s novými nápadmi, návrhmi, poznámkami a otázkami, ale nikdy ma neunavil."

Pre prvú Mortensenovu scénu, kde jeho postava oslovuje zhruba 40 budúcich námorníkov, Scott hľadal niečo zvláštnejšie, než len tradičné pokyny na začiatok výcviku. Mortensen priniesol krátku báseň od D. H: Lawrencea ("I never saw a wild thing sorry for itself...") ktorá podľa režiséra ukazuje bohatšie a prekvapujúcejšie stránky postavy, ktorej nasledujúce násilné činy sú tak hrozné , že niektorí diváci sa cez ne nikdy neprenesú. Tá báseň sa mimochodom ,stala rozhodujúcou časťou filmu. V kľúčovej scéne, v ktorej Mortensenova postava dáva knihu Demi Moore, herec použil svoju vlastnú, s oslími ušami.

Mortensen tiež doniesol filmárom pieseň od rockovej kapely Tetuška Christ (Auntie Christ), novej skupiny, v ktorej účinkuje jeho bývalá manželka, speváčka Exene Cervenka (pôvodne z vplyvnej punkovej kapely X). Nadšene rozpráva o novom CD kapely Auntie Christ, Life Could Be a Dream ("úžasná rocková nahrávka"), o Cervenka ("Veľa mladých kapiel dnes imituje to, čo ona presadila") a o ich 9 - ročnom synovi Henrym. Pár sa stretol v roku 1987 na nízkorozpočtovom filme Salvation! a bola to láska na prvý pohľad. "Opatroval množstvo zo svojich básní vo svojej chladničke," hovorí Cervenka, "čím si ma navždy získal. V porovnaní s všetkými tými ľuďmi, ktorí nerobia nič iné, len sa snažia zo všetkého vytrieskať peniaze a obrať publikum - ľudmi, ktorí ani náhodou nie sú umelcami - ona je umelcom v toľkých úrovniach." Aj keď sa manželstvo rozpadlo, pár si je stále blízky. "Už nie sme zosobášení," hovorí Cervenka, "ale stále sme súčasťou tej istej rodiny." Mortensen dodáva, "Veľa vecí robíme naďalej spolu všetci traja: chodíme do kina, cestujeme... A nie je to preto, že sme si povedali, dobre, mali by sme to urobiť kvôli Henrymu, ale preto lebo chceme."

Možno G. I. Jane bude tým filmom, ktorý urobí z Henryho otca hviezdu. Možno tu bude nasledujúci film The Blouse Man (The Walk On The Moon), v ktorom hrá obchodného cestujúceho, ktorý obráti naruby život Catskillskej ženy v domácnosti počas búrlivého leta 1969. Alebo z neho žiadny film neurobí veľkú udalosť. Mortensena to veľmi netrápi. Ak dostane dobré role, vezme ich, ak nie, bude písať poéziu, fotografovať a cestovať so svojou rodinou. A bude to robiť nenápadne.

S výnimkou, samozrejme, tých divných prípadov, keď pritiahne pozornosť šialeného starého barmana. "Stále musím myslieť na ten bar," povie Mortensen hodiny neskôr, keď schádza po schodoch mojej verandy. "Časť zo mňa má problém, nechať veci ako je táto len tak. Pôjdem tam zajtra v inej košeli, možno medzitým zabudne..."