Autor: Joe Leydon
Datum: Apríl 2004
Zdroj: Cowboys & Indians
Překlad: Quidko
Otvorene hovoriaca hviezda nového westernu Hidalgo hovorí o filmoch, mýtoch, kovbojoch a o kóde cti.
Potom, čo konečne vzniesol nárok na korunu Stredozeme vo veľkolepom závere trilógie Pána prsteňov, Viggo Mortensen je už zase v sedle, dychtivý cválať cez Blízky Východ v Hidalgovi, v pôsobivom dobrodružstve o americkom kovbojovi, ktorý popoháňa seba a svojho koňa do ničiacich extrémov počas diaľkového závodu cez Arabskú púšť.
Mortensen hrá Franka T. Hopkinsa, skutočného jazdca a údajného hrdinu, ktorý o sebe tvrdil, okrem mnohých iných vecí, že bol Poslom Amerického jazdectva, hviezdou Show Divokého Západu Buffalla Billa, vytrvalostný jazdec s legendárnym úspechom - a syn vyzvedača Jazdectva, ktorý zázrakom prežil masaker pri Little Big Horne. Na prvý pohľad sa táto postava zdá na míle vzdialená od Aragorna, stoického bojovníka, ktorého Mortensen tak nezabudnuteľne zahral vo filmoch Petra Jacksona z fantazijných románov J.R.R. Tolkiena. Ale herec naznačuje, že rozdiely medzi týmito dvoma postavami by mohli byť viac zdanlivé než skutočné.
"Aby som bol úprimný", vraví Mortensen jedného popoludnia počas hĺbavého rozhovoru, "Aragorn mi veľmi pripomínal westernových hrdinov Garyho Coopera - spôsob akým reagoval na určité situácie a ako premýšľal prv, ako konal. Aj Aragorn mal svoj kódex cti, ktorý sa vám pri pohľade na westerny bude zdať povedomý."
"Samozrejme, že to nie je špecifické len pre westerny. Keď sa nad tým zamyslíte, nie je náhoda, že Akira Kurosawa, veľký japonský režisér, točil filmy o samurajoch, ktoré sa veľmi podobali westernom a vlastne boli neskôr prerobené na westerny. Sedem statočných má veľa spoločného so Siedmimi samurajmi a Za hrsť dolárov s Yojimbo. Myslím, že Pán prsteňov je na tom podobne."
Hidalgo uvádza Hopkinsa pripomínaním jeho oslavovaných triumfov ako vytrvalostného jazdca, najslávnejším, víťazstvom v diaľkovom preteku z Galvestonu v Texase do Rutlandu vo Vermonte v roku 1889 - a podrobným popisom jeho krátkej kariéry ako hviezdnej atrakcie v putovnej revue Buffala Billa. Ale tieto dobrodružstvá slúžia len ako prológ Hopkinsovým smrť popierajúcim hrdinským činom počas pretekov Oceán ohňa v roku 1890 popri Sýrskom zálive. Na rozkaz šejka (Omar Sharif) so slabosťou na uzatváranie vysokých stávok Hopkins súhlasí s porovnaním Hidalga , jeho obľúbeného mustanga, so stovkou v púšti vyšľachtených tátošov v 3 000 míľovom behu pre slávu a úspech/bohatstvo. Takmer na 10 týždňov kovboj a jeho pinto žrebec znášajú pražiacu horúčavu a občasné piesočné búrky, cestujúc často deň či dva bez vody. Blízko cieľa sa Hopkins začína naozaj diviť, či sa cieľová čiara stane ničím viac ako posmešnou fatamorgánou.
"Nie je to váš typický western," vraví Mortensen, "v tom zmysle, že väčšina akcie sa odohráva v arabskej púšti. Ale ako mnohé westerny - ako mnohé príbehy z mnohých rôznych kultúr - je to hrdinovo putovanie, príbeh hrdinu."
"Či už hovoríme o vikingských legendách alebo o Odysee - alebo o westerne - stále tu je postava ktorá dostáva výzvu. Niekedy je to príležitosť, šanca; niekedy je to situácia, z ktorej sa nedá ujsť. Iná možnosť, ocitnete sa v situácii, kedy musíte ísť na neznáme miesta a stretnúť cudzích ľudí. A príbehom sa stane, vo veľkej miere, ako reagujete na túto výzvu ako osoba."
Inými slovami, hovorí Mortensen, je to o tom, ako sa postava formuje v stresovej situácii, čo je jednoznačne dôležitejšie ako to, či dosiahne cieľ alebo prežije cestu. Takéto príbehy ho vždy zaujímali, tak ako možnosť stvárniť postavu, ktorá prekračuje svoje limity a ťaživé pochybnosti o sebe samom. Mortensen cítil že ako Frank T. Hopkins sa môže prejaviť celkom tak hrdinsky ako väčší-než-život dobrodruh v divočine Stredozeme.
"Je to vždy fascinujúce, mať postavu, ktorá je v mnohých smeroch zraniteľná a neistá v tom či sa chce vydať na cestu, alebo či je za." Vraví Mortensen. Hopkins zo začiatku používa výhovorku, že jeho kôň by mohol byť proti. V tom čase už má za sebou mnohé preteky, ale dlhšiu dobu už nepretekal. "Sú to všetko výhovorky, ktoré človek v živote používa, aby nemusel čeliť istým výzvam," vraví Mortensen. "samozrejme, to neznamená, že máte prijať každú výzvu, ktorú dostanete. Ale v tomto prípade, je to výzva, v ktorej postava stojí pred možnosťou veľa sa naučiť a veľa riskovať."
Ešte predtým ako prvá časť trilógie Pána prsteňov prehrmela kinami v 2001, Mortensen bol hollywoodskymi rozhodujúcimi osobami označkovaný ako horúci tovar/majetok. Svoj debut absolvoval ako vedľajšia postava v Svedkovi v roku 1985, potom si odslúžil učňovské roky väčšinou ako anonymná vedľajšia postava vo filmoch tak rozdielnych, ako Mladé pušky II (jeho jediný ďalší western) a Mladí Američania (podceňovaná britská krimi dráma, ktorá v Amerike šla priamo do video požičovní).
V 1991 získal chválu kritiky za svoje prielomové stvárnenie násilného horkokrvného brata nebraského dopravného policajta v Seanovom Pennovom Indiánskom poslovi. Strednoprúdoví diváci rovnako očarení jeho magnetickou prítomnosťou na plátne - a, dosť často, jeho zmyselnosťou fešáka s ťažko ukrývaným hnevom - v Portréte dámy (1996), G. I: Jane (1997) Perfektnej vražde (1998) a 28 dňoch (2000).
A hneď ako masy začali omdlievať, keď ako Aragorn mával nesmierne rýchlym mečom, Mortensenove možnosti zamestnania narástli exponenciálne. Dokonca, režisér Joe Johnston (October Sky) mal trochu problémy nahovoriť ho podpísať, kvôli tvrdosti Hidalga - filmu, ktorý vyžadoval mesiace nakrúcania na miestach ako Maroko, Kalifornia, Black Hills National Forest v Južnej Dakote a v Blackfoot Indian Reservation v Montane - kým Mortensen nečítal, čo on sám popisuje ako "úžasný scenár" od Johna Fusca (ktorý zrejme nie náhodou napísal aj scenár k Mladým puškám II).
"Vždy som mal rád dobrodružné príbehy," vraví Mortensen, "pretože sú plné nebezpečenstva a rizika. A mám rád kone. A som očarený tým časovým úsekom, neskorým 19. storočím. Je to naozaj zaujímavé obdobie - pre celý svet, samozrejme, ale hlavne pre Ameriku. Bol to čas veľkého prechodu, ktorý naozaj znamenal koniec nekolonizovaných oblastí, koniec Divokého Západu. A znamenal začiatok času keď sa Amerika začala pozerať za svoje hranice na zbytok sveta a začala uvažovať o svojom mieste vo svete."
Bolo to dôležité historické obdobie - po Občianskej vojne, pred I. svetovou vojnou, tesne pred Španielsko -americkou vojnou - čas, ktorý povzbudzuje Mortensenovu predstavivosť. "Vždy ma zaujímalo, aké by to mohlo byť, načúvať obdobiu ako je toto a odrazu porozumieť tým historickým udalostiam," hovorí. Nie je to však len história, ktorú by rád videl, ale aj zrod mýtu. Nielen mýtu o Západe, ale aj mýtu o Amerike.
"Niektorí ľudia vám povedia, 'Och, mýtus je iba výmysel, je to spôsob ako ukryť pravdu.' A niekedy je to naozaj tak. Niekedy ľudia používajú mýty a rozprávajú príbehy aby zakryli, čo sa naozaj stalo. Ale v niektorých iných prípadoch - ako v prípade Hidlaga, očividne - mýtus slúži na zintenzívnenie udalostí kvôli tomu, aby priviedli pozornosť k veciam, ktoré sa naozaj stali, ale boli popierané, alebo dezinterpretované."
Mortensen je medzi prvými, ktorí priznávajú, že často rozprávané príbehy o dobrodružstvách Franka T. Hopkinsa sú, prinajlepšom, pochybné. V najhoršom, sú tieto príbehy úplný výmysel. Historici a vedci obetovali hojné množstvo času a energie do kníh, článkov a webových stránok postavili do správneho svetla mnohé z Hopkinsových nereálnejších prehlásení. Podľa nich, Hopkins sa nenarodil v zrube blízko pevnosti Fort Laramie vo Wyomingu, ako často tvrdil, a nežil medzi Lakotmi (indiánsky kmeň), neúčinkoval v Show Buffala Billa Divoký Západ, dokonca sa ani nikdy nezúčastnil pretekov Oceán ohňa. V skutočnosti, niektorí z najväčších ikonoklastických kritikov tvrdia, že s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy neopustil Spojené štáty.
Podľa Mortensena, Aj tak ani jedno z toho nie je naozaj dôležité. "Myslím, že John Fusco spolu s Joom Johnstonom našli spôsob, ako vyrozprávať príbeh s použitím určitých rozprávacích postupov a pritom zostať v kontakte so skutočnými udalosťami," hovorí Mortensen. "Ako priznali mnohí historici a odborníci na kone, Hopkinsove metódy tréningu najmä pre dlhé trate boli na tú dobu veľmi pokrokové. A jeho viera v plemeno Mustangov - v ich vytrvalosť a odolnosť, všetky kvality tohto konkrétneho druhu - toto všetko sa potvrdilo."
Ale čo s tými obvineniami zo sebamystifikácie?
"Nuž," odpovedá Mortensen, naťahujúc slovo ako chalan, ukazujúc, ako hlboko je jeho jazyk vsadený v jeho líci, "existujú nejaké písomnosti, ktoré sa mu pripisujú." Hovorí, že veľa z mýtu - najmä niektoré dosť prehnané ohľady - súvisia s vecami, ktoré Hopkinsova žena napísala po jeho smrti. "Je to podobná vec ako pri Custerovi, kde sa jeho manželka môže snažiť dosiahnuť určitú úroveň pre svojho manžela, o ktorej si myslí, že sa mu jej za života nedostalo. Napríklad, Hopkinsova manželka si potrebovala vydiskutovať niektoré veci, ktoré ju hnevali, so Zane Greyom, ktorý naozaj označil Hopkinsa za niekoho, kto bol súčasťou jeho tímu počas jeho ciest a slúžil ako akýsi vodca. Nuž, Hopkinsova vdova tvrdila, že Zane Grey použil mnohé príbehy, o ktorých mu Hopkins rozprával - bez toho, ako to ona cítila, aby sa s tým Hopkinsovi priznal. Veľmi chránila dedičstvo po manželovi a mala tendenciu preháňať mnoho vecí, čo vytvorilo ten zmätočný obraz, mierne povedané."
Mortensen si nemyslí, že preháňanie sa niekoho dotkne. Zveličovanie, hovorí, "je významnou súčasťou amerického príbehu, a toho ako sa sami vnímame." Napriek tomu - alebo možno práve preto - Mortensen sa cítil povinnosť, usilovať sa o presnosť v každom ohľade jeho vystupovania. Aby podporil, čo sa práve naučil o chove, jazdení a príprave koní počas výroby Pána prsteňov, zháňal rady od Rexa Petersona, od kovboja veterána, zmluvne viazaného pre Hidalga. "Ako malý chlapec," hovorí 45 ročný herec, "som celkom dosť jazdil. A aj keď som sa tomu potom, keď som mal -násť, vôbec nevenoval, je to jedna z tých vecí, ktoré keď robíte ako dieťa a páči sa vám to, dostanete sa do toho späť." Čo je len dobre, pretože v Hidalgovi je jeho postava obvykle na, alebo veľmi blízko pri koni. "Vedel som, že bude lepšie, ak si to obľúbim, inak sa mi bude podstatne ťažšie pracovať."
Mortensen tiež venoval veľkú pozornosť jemným detailom na rekvizitách a kostýmoch, v reči tela a spôsobe reči, aby sa presvedčivo premenil na kovboja z konca 19. storočia. "Toľko, koľko som len mohol, som sa snažil uistiť o pravosti detailov v porovnaní s tým, čo by bol niekto ako moja postava, používal v tom období," vraví Mortensen. Kvôli inšpirácii sledoval klasické westerny, režírované Howardom Hawksom.
"Pozrite sa trebárs na film červená rieka. V ktorom máte dva veľmi rozdiele typy hercov, Johna Waynea a Mongomeryho Clifta, ktorí spolu pracovali veľmi dobre," hovorí. "Montgomery Clift bol očividne niekto, kto nemal žiadne kovbojské zázemie. Bol veľmi mestským človekom. Ale bol dostatočne pohyblivý a silný - a, viac ako čokoľvek iné, dostatočne odhodlaný - spraviť to správne."
"takže keď sa pozriete na ten film, ktorý bol vlastne prvý, v ktorom ho väčšina ľudí videla (Clifta), tento druh newyorského javiskového herca, jeho spôsob jazdenia a spôsob, ktorým sa správal, bol veľmi autentický. Spôsob, ktorým nasadal na koňa, ako zosadal, ako rozprával a hýbal sa - to všetko bolo z veľkej časti naozaj veľmi dobré. Viem si predstaviť, že si získal rešpekt Johna Waynea a Howarda Hawksa a ostatných pre ten odhodlaný spôsob, ktorým hral svoju postavu."
Mortensen nás uistil, že si nepožičal stránku zo scenára Franka T. Hopkinsa pre sebapropagáciu, keď zmieni osobný dôvod, pre ktorý chcel hrať v Hidalgovi - alebo v hocijakom westerne, v ktorom by sa objavil Buffalo Bill Cody.
"Nedávno som zistil, že som príbuzný Buffala Billa - vzdialený, zo strany rodiny matky mojej matky," hovorí. "Je to pravda, šiel som do Buffalo Bill Historical Center v Cody vo Wyomingu a videl som doklady ktoré toto príbuzenstvo potvrdzujú." Mortensen považuje herecký výkon J. K: Simmonsa ako Buffalo Billa za "úžasný" - a zároveň mu to poskytlo zaujímavú príležitosť zahrať si v scénach so svojím vzdialeným príbuzným.
"Jasné, smiešne je, že nebyť Buffala Billa, neviem či by sa žáner westernu vo filme stal tým, čím sa v 20. storočí stal. Cody vytvoril mýtus Amerického Západu, pretože vedel, že to musí spraviť zábavným spôsobom. Takže si vybral hlavné postavy z lacných románov a úmyselne zmenil a zveličil historickú skutočnosť. Dokonca zveličil aj vzhľad vecí. Spôsob, ktorým sa kovboji obliekali v jeho show - a ktorý je zobrazený aj v tomto filme - a make-up a oblečenie boli komické pre každého, kto kedy bol na Západe. A Cody to vedel. Ale spravil to aby zachránil Západný folklór a tradície."
To isté sa stalo vo filmoch, hovorí Mortensen. "Ak viete niečo o spôsobe ako ľudia na Starom západe naozaj žili, ak viete, čo bolo praktické oblečenie pre kovboja - v kontraste s tým čo by si obliekol na fotografovanie alebo čo by fotograf mohol obliecť indiánovi pre dramatickejší imidž - pozriete sa na mnohé zo skorých westernových filmov a poviete, 'Bože, ako veľa z toho je nezmysel.' Tento spôsob sa udržala ž do 40tych či 50tych rokov, keď si ľudia začali viac všímať snahu o realizmus a správnosť zobrazenia vecí."
"Ale dokonca aj ďaleko predtým, v najstarších nemých filmoch, kde ste mali ľudí nosiacich tie komické chrániče na nohy, alebo sa tam niekde objaví absurdne okaté mexické sedlo vo filme, ktorý sa celý odohráva v Montane, jednako aj oni museli zamestnať aj skutočných kovbojov a opatrovateľov koní do komparzu, takže je možné vidieť veľa detailov ktoré boli veľmi skutočné, veľmi praktické a veľmi presné. Som si istý, že tam stále boli konflikty, keď točili tieto filmy a okolo nich sa motali skutoční kovboji v pozadí a odrazu prišiel nejaký producent a povedal, 'Fajn, teraz narazme hrdinovi na hlavu tento veľký biely klobúk, mal by mať na sebe tieto gigantické ostrohy a mal by používať toto ľúbivo ligotavo vyzerajúce laso.' Takže skončili s týmto mixom hollywoodskych kovbojov v popredí blízko ku kamere a reálne vyzerajúcimi kovbojmi v pozadí."
Mortensen vidí prežívanie tohto hybridu z pravdivých a zveličených vecí celý čas od Buffala Billa k Hidlagovi. Z tejto zmesi, ako verí, pochádza pravdivý portrét amerického archetypu.
"V dnešných časoch sa pojem kovboj často používa ako hanlivý výraz a to je poľutovaniahodné," hovorí Mortensen. "Som vďačný, že môžem byť vo filme, ktorý ukazuje, že kovboj môže byť skutočný muž, a skutočný odborník na kone a otvorene hovoriaca osobnosť s otvorenou mysľou a nevylučuje ostatných."
Pre Mortensena, mýtus o kovbojoch je základnou pravdou o tom, ako byť sebestačný a samostatný. "Nie je to zlá vec v ktorejkoľvek kultúre a čase. Je to o schopnosti byť zodpovedný za svoje činy a starať sa o svoje vlastné problémy koľko sa len dá. Ale je to aj o otvorenosti voči ostatným a o pomoci ostatným - a o otvorenosti nechať si občas pomôcť a nechať sa niečo naučiť."