Autor:Loreny Garcia
Jeho záujem o futbal ovplyvnil všetko, vrátane otázok a odpovedí. Niekto v okolitom dave mu naznačí, že jeho účasť v programe Susany Gimenéz by sa mohla zhodovať s termínom, kedy sa aj Maradona má v tomto programe objaviť (čosi, čo sa o niekoľko dní aj stane). "Pravdepodobne nemožné," povie.
Ostatná návšteva nemohla priniesť lepšie ovocie. "Naozaj ľutujem, že som nemohol vidieť posledný Maradonov zápas. Ale rád by som sa ho opýtal, či je pravda, že kedysi, ako chlapec hral za San Lorenzo. Niekto mi to raz povedal."
Viggo Mortensen nie je žiadna diva. 2udia okolo neho hovoria, že nevyžaduje nič špeciálne. S s vidieckou miernosťou, vymedzuje svoje postoje počas dlhých dní opakujúcich sa otázok. Vyzuje si svoje čierne čižmy, a umožní nám tak pohľad na jeho ponožky so širokými pásmi vo farbách klubu, ktorý miluje. Povolí si opasok, šúľa si svoje vlastné cigarety a zdraví a odpovedá s priateľským aj keď trochu plachým úsmevom, s trochou pretvárky.
Neskôr porozpráva o skúsenosti z nakrúcania s Davidom Cronenbergom (Dead Ringers, Naked Lunch, Crash, eXistenZ). Hovorí, že to bolo ešte lepšie ako práca na veľkolepej ságe Petra Jacksona, Pán prsteňov: "Na začiatku som mal mnoho pochybností, pretože som si myslel že to bude vykorisťovateľský, plytký film. Mal som veľa otázok, ako bude zobrazené násilie vo filme. Keď som zistil, že to bude režírovať Cronenberg, veľa sme spolu hovorili o povahe tohto muža, ktorý veľa bojuje, aby našiel spôsob života, ktorý by nebol násilný."
Po účinkovaní ako Aragorn v Pánovi prsteňov, filmové produkcie s "epickými" témami ho začali zaplavovať ponukami. Mortensen prijal prácu v Španielsku na ságe Alatriste. "Je to najdrahší film, aký kedy v Španielsku natočili. Režíruje ho Agustín Díaz Yanés, režisér filmu Nikto o nás nebude hovoriť, keď budeme mŕtvi, a je založený na románe Artura Peréz-Reverteho. Pravdou je, že som sa veľmi veľa naučil z týchto dvoch skúseností. Ale s Cronenbergom bolo všetko veľmi zábavné, napriek tomu, že History of Violence je v istom zmysle tragický príbeh."
Viggo okrem iného prezradil, že by mal rád dom v Argentíne, a rád by tu niečo natočil s domácim režisérom. "Ale nie všetko je uskutočniteľné. Nie je dôvod byť nešťastný, budem iba čakať, či sa taká príležitosť objaví."
Ešte stále sa mu cnie po rokoch, keď mohol navštíviť krajinu a nikto si ho nevšímal, keď sa mohol túlať po provincii Chaco bez toho aby vzbudil pozornosť. "Nie žeby som sa sťažoval na moju popularitu. Je to milé, keď sa ľudia stotožňujú s mojou prácou, ale z času na čas sa cítim osamelý."
Jeho sny, hovorí siahajú za herectvo. Ale stále si nie je istý - alebo sa nechce vyjadriť - či sa pokúsi aj o produkciu. "Teraz sa chcem venovať môjmu malému vydavateľstvu, vydávať knihy neznámych fotografov, rodiť svoje vlastné fotografie, výstavy. Chcem aj ďalej písať básne a maľovať. Všetko, čo zarobím, znovu vložím do týchto vecí." A znovu si povzdychol, že nemôže zostať do štvrtka. Nie kvôli premiére History of Violence, ale kvôli zápasu San Lorenza. "Ale dúfam, že prídem budúci rok na premiéru Alatrista. Stáva sa mojím zvykom prísť do Argentíny raz za rok."