FNAC HoV
Masterclass FNAC : History of Violence
Zdroj: FNAC 1/11 2005
Překlad: Quidko
Nový film Davida Cronenberga, History of Violence, zaujímavý komentár oprávneného násilia a problematického výsledku súčasnej americkej spoločnosti, sa začína premietať 2. novembra. David Cronenberg, sprevádzaný predstaviteľom hlavnej postavy filmu Viggom Mortensenom, a svojím obvyklým hlavným kameramanom Petrom Suschitzkym (je známe, že Cronenberg používa stále rovnaký filmový štáb, pozn. prekl.), prechádzal cez Paríž v okolí FNAC masterclass, aby si snami pohovorili o jeho ostatnom filme.
Ako sa k Vám dostal scenár k History of Violence? Vedeli ste o ňom predtým? Prečo ste ho považovali za vhodný pre nový Cronenbergov film?
DC: Než som dostal scenár od môjho agenta v LA, musím sa priznať, že som netušil, že vychádza z komixového príbehu, viem že veľa z Vás ho má rado, ale ja som vôbec netušil, že tento scenár nie je originálnym scenárom. Čo ma zaujalo v tomto príbehu, je, že predstavuje kúsok Ameriky a všetky americké ikonické prvky. Zdalo sa, že obsahuje prvky z westernov, gangsteriek, ale najviac ma na tomto scenári zaujalo skúmanie amerického mýtu. Zároveň som nikdy nechcel urobiť film Davida Cronenberga. Vždy sa snažím, keď začínam robiť nový film, zabudnúť na moje predchádzajúce filmy. V skutočnosti som sa snažil počúvať tento film, počúvať, čo potrebuje, po čom túži. Nikdy nie je mojím úmyslom označiť film mojou značkou, ale v konečnom dôsledku som zistil, že je to film Davida Cronenberga a to veľmi.
Sú pre Vás osobne a aj ako filmára dôležité prvky americkej mytológie, žáner westernu, thrilleru alebo gangsterky? Váš vývoj ako výrobcu filmov je viac exparimentálny. Sú ešte vôbec klasické americké filmy pre Vás stimuláciou?
DC: Som presne medzi Amerikou a Európou, oboje ma ovplyvňuje. Od detstva som bol vydaný napospas najprv americkým a potom európskym umeleckým filmom a literatúre. A Toronto je aj doslovne, fyzicky a geograficky medzi Hollywoodom a Európou, podobne ako moje filmy. V skutočnosti moja centrálna nervová sústava výroby filmov je medzi Hollywoodom a Európou.
Dalo by sa povedať, že vo Vašom filme je istý druh odklonu od určitých pravidiel súčasného amerického thrilleru. Sú tam veci, ktoré by ste nikdy v hollywoodskom thrillere nikdy nevideli. Robili ste ten film s týmto zámerom ako kritický komentár alebo iróniu na dnešné americké akčné filmy alebo thrillery?
DC: Neverím, že tento film je ironický, nie je ani postmodernistický a zvonka by som ho mohol klasifikovať ako modernistický. Ale s hercami sme sa rozhodli natočiť tento film tak realisticky ako to len bude možné, rovnako tak emocionálne čo najpoctivejšie, bez irónie a myslím, že tento môj film má v seba prevahu násilnej zmeny než irónie.
Kedy ste začali plánovať Vigga Mortensena do tejto úlohy? A ty Viggo, aké bolo Tvoje stretnutie s Davidom Cronenbergom a osobný kontakt s ním?
DC: Nikdy som neplánoval Vigga pre túto úlohu ale bol voľný...(smiech) To je vtip, pretože keď ste videli ten film, viete, že je to citát z filmu.
VM: Keď som čítal scenár, hneď som vedel, že je dobrý. Ale bolo to kvôli Davidovi, pretože bol režisérom tohto filmu. Preto som povedal áno, som Davidov fanúšik. Keď si pozriete jeho filmy, vidíte, že je inteligentný, možno trochu čudný...
DC:A pekný... (smiech)
VM: ... skutočný majster. Miloval som prácu s ním, všetky pochybnosti a otázky, ktoré som mal k scenáru, on mal tie isté. Boli sme v zhode od začiatku.
Ktorý film Davida Cronenberga na Vás najviac zapôsobil?
VM: Nevidel som všetky jeho film, nie je to jeden konkrétny film. Počas nakrúcania som veľa premýšľal o Dead zone napríklad, o problémoch, ktoré spájali rodinu a postavu. Rozprávali sme sa o tom počas nakrúcania.
Aká bola dennodenná spolupráca s Davidom Cronenbergom? Robil stále vtipy, je naozaj taký precízny v réžii a rozmiestnení? Alebo Vám nechal priestor pre vlastný prínos a vlastnú interpretáciu postavy?
VM: Šlo to dobre, voľne na dobrú prípravu. (David) veľmi dobre komunikuje s hercami a so svojím tímom. Od prvého dňa nakrúcania sme viac menej vedeli čo chce. Ale každý deň sme mali voľnosť v práci, ukázať isté veci, pretože tam bola atmosféra spolupráce a tímovej práce. Chceli sme urobiť dobrú prácu nielen pre seba alebo pre film, ale aj pre neho, chceli sme mu dať to, čo chcel vidieť. Nie vždy máte režiséra, ktorý vám toto poskytne. Ktorý vám dá dôveru.
Pre Petra Suschitzkeho: Pracovali ste podľa komiksu (grafického románu), ktorý inšpiroval tento film, alebo ste sa snažili naň zabudnúť, keď ste pracovali na definovaní vizuálneho štýlu filmu s DC?
PS: Myslím, že David a ja radi objavujeme počas procesu, ako bude film vyzerať. Pred nakrúcaním sme sa o tom takmer nerozprávali. Ja, z môjho pohľadu, sa snažím ísť do filmu slepo, nikdy neplánujem pred začiatkom filmovania. Podľa mňa to potláča umeleckú kreativitu, vedie to k šablónovitosti, a ja sa snažím vyvarovať šablón a stať sa slepým.
Máte pocit, po 15 rokoch spoločnej práce s Davidom, že zakaždým definujete celkom nový vizuálny štýl? Viete, čo od Vás David očakáva, alebo je to zakaždým úplne nová skúsenosť?
PS: Neviem, čo odo mňa David očakáva. Veľmi dobre sa pamätám, že pred začiatkom nakrúcania tohto filmu mi zavolal a chcel vedieť môj názor. Pretože ako producent vždy pochybuje pred tým ako do toho skočí, a ja tiež. Ale ja vždy prijímam prácu s ním, pretože je to vždy veľká zábava. A ja som mu vtedy povedal, aby som ho presvedčil, že je v tom prvok, ktorý mi pripomína filmy Freitzland?: téma muža, ktorý nemôže uniknúť svojmu osudu, svojej minulosti. Hovorili sme o oboch.
VM: Sú to obaja dobrí herci, pretože pri práci s nimi máš pocit, že pracuješ s veľmi dobre organizovanými a profesionálnymi ľuďmi. (smiech)
V čase premiéry v Štátoch, niektorí Američania kritizovali skrytú ideológiu filmu, ktorý podľa nich ospravedlňuje odôvodnenú obranu
DC: Americkí kritici sú veľmi precízni. Väčšina kritikov má práve naopak veľmi pekný pohľad na môj film a je možné, že extrémna pravica ho bude dokonca milovať, a ja v to samozrejme dúfam. Bol som veľmi potešený, keď som zaregistroval, že v opačnom zmysle, ani zďaleka nepochopili môj film zle, vnímali ho proste správne. Niektorí kritici ho dokonca považovali za vhodný, pretože nie každý má práva ako v Spojených štátoch (neisto?). Naopak, použili tento film, aby poukázali na určitý bod v americkej situácii, ktorá je práve teraz poľutovaniahodná a to tento film vyjadruje: nie, nie je to ospravedlnenie sebaobrany, práve naopak, je to kritika dnešnej americkej situácie.
Film má v Štátoch obrovský úspech; povedzte nám o Vašom vzťahu k hollywoodskemu priemyslu?
DC: Mám vzťah k hollywoodskemu priemyslu, ktorý možno často definovať ako neexistujúci. Závisí to od roku, o ktorom hovoríme. Ale myslím, že po tomto filme moja hodnota v Hollywoode stúpla v porovnaní s obdobím, kedy som natočil Crash alebo Spidera, kedy len málo ľudí so mnou vôbec chcelo hovoriť. Ale musím povedať, že moje skúsenosti s Hollywoodom nikdy neboli zlé. Rozhodne M Butterfly bol hlavným podvodom a ja nemôžem z toho obviňovať Hollywood. Obdobie, v ktorom tento film vznikol, nebolo práve priaznivo naklonené. Ale moja skúsenosť s History of Violence bola výnimočná., pretože mal som krytie od štúdia aj efektívnu kreatívnu nezávislosť naraz. Takže som mohol tvoriť a nemusel som si robiť starosti s peniazmi. Pre mňa to bolo niečo úžasné.
Je názov filmu - History of Violence - rovnaký ako názov komiksu, ktorý ho inšpiroval? A myslíte si, že je viac významov slova "History"?
DC: Vo francúzštine je to iné; znamená to príbeh, rozprávanie. V Amerike je to výraz, keď zastavíte človeka ktorý má "history of violence", že je to človek s kriminálnou minulosťou, s násilnou minulosťou. Takže je to vynikajúci náznak. Rád by som viac povedal o tomto význame: V akademickom zmysle hovoríme o histórii, a aj keď v prvom momente myslíte na americkú históriu, veľa národov získalo svoje územie z vojen, kolonializmu a ničením pôvodných obyvateľov. V tomto význame, je to rovnaké pre všetkých. A ešte tretí význam, je to naša história ako druhu, je to história ľudského stavu. Raz sa ma ktosi spýtal, či by som nechcel spraviť dokument z tohto filmu a ja som mu odpovedal, že by to bol veľmi veľmi dlhý dokument ak by som sa rozhodol robiť dokument o ľudskom druhu.
Film dokonca prešiel do veľmi temného, sarkastického humoru. Je to niečo s čím úplne nesúhlasíte?
DC: Áno. Absolútne som to poprel. Na druhej strane, je pravda, že ten film je konkrétny v istej realite, nie je to skutočný život skutočného malého amerického mesta, čo ukazujem. Ale vo význame, skúmam americkú mytológiu a ideál. Takže, sú v ňom ozveny cesty, ktorou Američania skúmali mytológiu celého sveta. A je v tom filme aj huor. Ale nie irónia. Myslím, že to vychádza viac z mojich postáv ako z mňa, pôdsobivé tak veľmi ako postavy samotné. A áno, je tam nepohodlie a ani, je tam zvrhnutie/násilná zmena, ale tak, ako ste to vy povedali.
Pre Vigga Mortensena: Podľa neoverených informácií o vašom spôsobe stvárnenia postavy, nezdá sa že by prejavovala ľútosť/výčitky svedomia. Je to niečo, čo ste konzultovali s Davidom?
VM: Väčšinou je to praktická záležitosť, takmer normálna a nevyhnutná: poznanie osobnosti, keď dochádza k násiliu. Už viac v ňom nevidíte (a toto je očividný preklep pri preklade a aj neviem: myslí Toma, Joeyho, alebo radosť?) Myslím, že David a Peter natočili tie scény jednoduchým a realistickým spôsobom. A to ich robí viac deštruktívnymi a nebezpečnými. Nie som si istý, či je to jeho povaha ale asi skôr talent. Má talent násilia.
DC:J edného dňa sa ma opýtali, či je násilie vírus alebo nákazlivá choroba. Na nešťastie, násilie je súčasťou toho čo znamená byť človekom, zdravý na tele i duši, a to je to zaujímavé. Schopnosť, ktorú všetci máme: byť násilní. Keď som sa snažil premýšľať o tomto filme ako o filme o násilí, pýtal som sa sám seba viaceré otázky. Za prvé: Odkiaľ prichádza násilie? Moja odpoveď je, že to vychádza z určitých osobností. Kde sme sa naučili toto násilie a v čom je jeho význam? Moja odpoveď je, že prišlo z ulíc Philadephie a nemá nič spoločné s bojovými umeniami alebo s typom sadistickej reakcie. Vlastne je to práca mafie, preto musí byť efektívne a také rýchle ako sa len dá. Preto som násilie neštylizoval, vlastne je to antištylizácia násilia.
VM: Ja pravda, že keď sme sa vrátili k postave Joeyho, tak sme zistili, že vlastne on nebol nevyhnutne násilný, ale že to bolo jeho okolie vo Philadelphii, s jeho bratom, ktorý bol členom mafie. V tomto období využíval násilie, aby prežil, ako jednu z tých vecí, o ktorých vedel z kultúrneho tlaku, ktorý v ňom tlel. Takže pri pohľade zvonka ho nevidíme ako naozaj násilného človeka, patologického násilníka, ale ako človeka, ktorého formovali sociálne podmienky.. To neznamená že je menej vinný ako Ritchie napríklad. Pretože cíti výčitky svedomia, môžeme vidieť fyzické dôsledky ale aj psychologické dôsledky násilia: na jeho rodine, na ňom. Myslím, že počas filmu zistíte, že moja postava veľa trpí kvôli násiliu, a že sa snažil uniknúť násiliu v jeho živote, od jeho brata, vlastne v strede násilia. Je to jedna zo zaujímavých vecí v tomto filme a najmä preto, lebo to bol David Cronenberg, kto to zanalyzoval, nie niekto iný. Vidíme, že ľudia sú schopní odmietnuť násilie. Dokonca aj týpek ako Joey. Chce povedať nie, chce ísť inou cestou.
Pre Davida: Robil ste veľa pre televíziu v 70. rokoch. Dnes, po úspechu takých show ako Alias a Stratení, nepocítil ste túžbu režírovať televízny seriál? a prečo nie seriál s témou násilnej minulosti?
DC: Hral som v jednej epizóde Alias ako herec, bola to veľmi zábavná skúsenosť. Je pravda, že mi radili, spracovať Dejiny násilia pre televíziu. Ale to by asi znamenalo, že naši dvaja záporáci sa raz za týždeň dovalia do Milbrooku a Tom by ich musel zlikvidovať (smiech). No nikdy nevieš, možno sa vrátim k televízii. Dnes je veľmi zložité pracovať v televízii, pretože režisér sa vždy snaží o čo najväčšiu kvalitu a producent, aj keď už to bude znieť ako klišé, televízia je vlastne hlavne o priestore pre producenta. Režisér má menej kontroly v tomto prípade. Nehovorím, že to nikdy nebudem robiť, ale je malá šanca, že budem.
V niektorom z Vašich rozhovorov ste povedali, že sex a násilie patria spolu. Mohli by ste to vysvetliť?
DC: No u mňa doma je to tak (smiech). Vždy som si myslel, že je istý sexuálny prvok v násilí a je násilný prvok v sexualite. V meniacom sa pomere, viac alebo menej... Myslím, že je to výsledok vývoja k ľudskému zvieraťu z primátov. Vo všeobecnosti, tento typ otázok ma vždy posúva do príliš dlhej diskusie o paviánoch. Ak si pavián, šimpanz, primát, násilný čin je požiadavkou pred sexuálnym aktom, pretože je nevyhnutné zabiť, aby si sa stal dominantným samcom, ktorý dobýja samicu. A samice zase bojujú medzi sebou o právo na párenie. Podľa mňa je to kvôli Darwinizmu a jeho slávnej teórii o vývoji druhov k prežitiu človeka. Dokonca aj dnes, keď už je to trochu skryté, násilná stránka sexu je stále tam, len ukrytá pod povrchom.
Čo sa týka výberu hercov: môžete dôverovať agentom?
DC: Je to vždy komplikované, pretože nie vždy môžete dôverovať agentom. Ja osobne, som sa zbavil môjho agenta v Los Angeles, pretože jedného dňa som ho požiadal, ponúknuť jeden môj projekt jednému hercovi a môj vlastný agent mi povedal, že ten herec to odmietol s odôvodnením, že by to "nebolo dobré pre jeho kariéru". O niečo neskôr, keď som sa stretol s tým hercom, zistil som, že ten projekt ani nevidel. Bohužiaľ, medzi manažérmi a agentmi je veľká štrukturálna moc a je veľmi komplikované kontaktovať sa priamo s hercom a režisérom. Ale aj pre túto štruktúru je dobrý dôvod: Totiž niektorí herci a režiséri by skončili pochovaní pod masou projektov, ktoré majú minimálnu šancu niekedy uspieť. Ale aj osobný kontakt je dôležitý. Napríklad, dnes už môžem zavolať priamo Viggovi a spýtať sa ho, či mu mám poslať môj scenár priamo, alebo je nutné aby prešiel cez agenta. Je pravda, je to zložité, ale je pre to dôvod. Osobný kontakt sa efektívne stáva kľúčovým. Často.
VM: Neviem, aká je situácia vo Francúzsku. Ale napríklad v Dánsku herci nemajú agentov. V Španielsku sú, ale nemajú takú moc ako v US nad režisérmi a producentmi. V Štátoch, sú nebezpeční z dôvodov, ktoré už on povedal, ale aj preto, že môžu vytvoriť alianciu, asistovať, zabezpečiť, aby sa určité projekty realizovali. Je to ako v živote: Keď niekoho nepoznáte, neviete, či mu môžete dôverovať. Osobne som mal s agentmi zlé skúsenosti a uprednostňujem priamy kontakt s režisérom a sám si čítam scenáre. V prípade History of Violence, keď som čítal scenár, myslel som , že je to dobrý scenár, ale ak by to nebolo pre Davida a ak by som sa sním nebol osobne stretol, nerobil by som to.
Dôsledky násilia v o Vašom filme sú krátke a krvavé. Mali ste problémy s cenzormi?
DC: Nie, je iba jedna verzia filmu. Možno v určitých krajinách budú nejaké strihy od lokálnych cenzorov. Ale viete, keď púšťate film do 150 krajín, nedá sa nikdy vedieť, v ktorých krajinách budú aké zásahy a kde nebudú. Musím povedať, že vo Francúzsku, vo väčšine európskych krajín, v Kanade, v USA, v Anglicku, nikde neboli problémy so strihom alebo cenzormi. Dokonca aj americký cenzor, ktorý sa častejšie zaoberá a trápi nad prezentáciou sexu ako násilia nenašiel nič a nežiadal nič vystrihnúť z filmu. Pre televíziu a pre lietadlá, budú strihy. A určite dôjde k zmenám kvôli jazyku: niektoré slová sa nahradia inými a nakoniec, tie jemnejšie verzie znejú veľmi zvláštne.
Mysleli ste na to, že Váš film by sa mohol stať súčasťou histórie násilia na plátnach/obrazovkách?
DC: Áno, v dôsledku. Som rád, že patrím do tohto príbehu o ktorom hovoríte, pretože, je to o otázke filmového násilia, umeleckého násilia a v každom prípade skutočného násilia.
Ako Bergman ovplyvňuje Vašu filmovú tvorbu, hlavne Históriu násilia?
DC: Je pravda, niekedy si niektorí myslia, že vplyv znamená imitáciu. Chcete urobiť presne to isté, čo vidíte na plátne/obrazovke. Ale otázka vplyvu je chúlostivejšia/jemnejšia. Jednoznačne tam je cítiť Bergmana, ale aj Felliniho, Kurosawu, Truffauta... a chcel by som ukázať o čom je produkcia. Dá sa povedať, že je to jedinečný hlas. Jedinečná citlivosť a čo viac, siaha za to čo vidíte na plátne alebo obrazovke, až kým sa nestane jazykom súčasných atribútov: Niektorí hovoria o Fellliniovskom, alebo Bergmaniovskom zážitku... Vplyvy moderných a klasických režisérov sú jednoznačne v mojich filmoch čitateľné.
VM: Konečne som pochopil, prečo takmer počas celého nakrúcania hovoril akýmsi švédskym nárečím, ktorému nikto nerozumel (smiech)