Pán prsteňov priniesol Viggovi Mortensenovi pozornosť celého sveta, ale jeho najnovší film od Davida Cronenberga, Dejiny násilia, môže niektorých jeho fanúšikov odradiť.
Užívajúc si čas pred začiatkom nášho rozhovoru, Viggo Mortensen pôsobí osamelo, ako tak ticho sedí pri stole v kúte miestnosti. Upokojujúc sa, pritíska si tenkú rúrku k perám, napoly ukrytý za hustými fúzmi, vďaka ktorým vyzerá ako cirkusový uvádzač, a saje zvláštny tekutý zelený liečivý prostriedok z organického zlatého hrnčeka. Vyzerá, ako by ho Mortensen potiahol spomedzi rekvizít Pána prsteňov, Oscarmi ovenčenej filmovej trilógie, ktorá ho vystrelia ku sláve ako temperamentného bojovníka Aragorna. Mohol by to byť nejaký liek na upokojenie nervov. Necítiac sa dobre v strede pozornosti, terajšia prestávka od hurhaja filmového festivalu v Cannes, je ako potrebná, tak pochopiteľná. "Neprišiel by som sem v tejto ročnej dobe. Iba ak by som mal na to dobrý dôvod," povie, "ktorý mám." Nemôže poprieť, prišiel dokázať, že dni, kedy hral hrdinu, sú za ním.
Päť stôp a 11 palcov vysoký, s ostrou vystupujúcou čeľusťou a ohromujúco smaragdovo zelenými očami, bojuje proti svojmu vzhľadu, koľko môže. Mortensen je totiž tichý, plachý a sebaspytujúci spoločník, zmätený, vyvedený z miery a trochu aj vystrašený zo svojho úspechu. Po svojom hereckom debute ako farmár náboženskej sekty Amishov v r. 1985 Svedok, Mortensenova kariéra dnes zahŕňa dve dekády a skoro 40 filmov. Ale je to iba od jeho hereckého stvárnenia Aragorna, čo si ho každý začal všímať. Hneď po Pánovi prsteňov natočil Ohnivý oceán (Hidalgo), v ktorom sa znovu ocitol v sedle, hrajúc kuriéra Pony Expresu, ktorý vezme svojho koňa, podľa ktorého je nazvaný aj film, na preteky naprieč Saharou. Znenazdajky Hollywood začal vidieť Mortensena - ktorý bude mať v októbri 47 - ako posledného akčného hrdinu. Tú pozornosť, hovorí, nebolo ľahké zniesť. "Zdá sa, že jej je viac ako kedykoľvek predtým. Som človek, ktorý potrebuje denne byť chvíľu len sám so sebou, a preto je ťažšie aj byť teraz otvorený pre Vás. V tomto význame, je to negatívna stránka toho všetkého."
Oblečený v tričku s červenými, modrými a bielymi hviezdami a pruhmi, ktoré vyzerá ako reklama na jeho dvojaký pôvod, Mortensen nakoniec prišiel vhodne oblečený pre túto príležitosť. Možno je to jeho suchý humor, láskavosť jeho dánskej krvi, zdedenej po otcovi, prúdiacej v jeho žilách, ale pravdepodobne nachádza potešenie v športovom oblečení, keď propaguje film ako Dejiny násilia. Táto adaptácia komiksu od Johna Wagnera a Vinca Locke, režírovaná kanadským majstrom hororu Davidom Cronenbergom, spochybňuje americký sen s alarmujúcou brutalitou. Mortensen hrá Toma Stalla, majiteľa malého bistra v malom meste, ženatého otca dvoch detí, ktorý, ako sa ukáže, má násilnú minulosť, o ktorej si myslel že ju už dávno pochoval spolu s telami.
S menej raketovým štartom vo výnosnosti ako iné súčasné Cronenbergove filmy ako Spider a eXistenZ, bol tento film už kritizovaný za jeho kosti lámajúce krviprelievanie: nos je doslova zotretý do plocha, čeľusť sa nekontrolovateľne chveje, potom čo z nej bola polovica odstrelená... momenty, ktoré zdôrazňujú bolesť a deštrukciu, ktorú prináša násilie. "Väčšina režisérov by z toho spravila filmový trhák," hovorí Mortensen, "a zdôraznila násilie. Dívať sa na to, by bolo zaujímavé, ale neponúkalo by to k rozmýšľaniu. Očividne, David točí filmy na rozmýšľanie, preto som sa čudoval, že chce točiť tento. Dal mi, a stále dáva, zaujímavé odpovede."
To isté robí Mortensen. "Násilie sa prejavuje rôznymi spôsobmi," hovorí. "A je to obvykle impulzívna, jednoduchá cesta riešenia, namiesto rozhovoru, komunikácie. Násilie je, svojím spôsobom, prerušením komunikácie." Vo filme Tom surovo znásilní svoju ženu - Mortensen si myslí, že "každý" je schopný takých činov. "Z hľadiska násilia sa tento film snaží povedať ,že vždy násilie bude vždy - citové, alebo fyzické. Sme tiež len zvieratá, viete? Ale ľudia majú aj slobodnú vôľu a môžu sa rozhodnúť nesprávať sa týmto spôsobom." Takže, ocitol sa aj on niekedy uprostred bitky? " Nie, nie naozaj. Bol som skôr samotár. Mal som pár príhod, ale , nikdy nič vážne. Mal som veľké šťastie. Snažím sa problémom vyhnúť, ak sa dá."
Ako film pokračuje, Tomova násilná minulosť vypláva na povrch, keď sa objavia mafiáni z jeho minulého života, aby ho ulovili. Objaví sa aj zobrazenie starého príslovia o hriechoch otcov, keď Tomov násťročný syn prudko stratí kontrolu.
Mortensen pripúšťa, že nakrúcanie tohto filmu ho motivovalo myslieť na svojho 17-ročného syn, plod krátkeho manželstva od 1987 s Exene Cervenka, hlavnej speváčky kultovej losnageleskej punkovej skupiny X. Hovorí, že sa obáva "celý čas", že jeho zlé povahové vlastnosti mali vplyv na jeho potomka. "Tak isto ako sa trápim nad zlou stránkou svojho otca. Musíte sa tým stále zaoberať, ak máte svedomie."
Ako by reagoval ak by sa Henry vrátil domov z potýčky na školskom dvore? "Dúfam, že nie úderom (ako Tom)," odpovie. "Porozprával by som sa o tom. Ako každý otec, aj ja som mal chvíle, kedy som neschvaľoval, čo urobil alebo povedal. Ale je to zložité, byť v tomto veku. Môj syn je teraz v rovnakom veku, ako postava vo filme. Musíte pokračovať v poskytovaní akéhosi vedenia, ale zároveň im musíte umožniť sa rozvíjať a nájsť ich vlastnú nezávislosť. Ak ste rodič, ktorý má k svojmu blízko, nie vždy zbadáte, že keď sa to začne diať, musíte ustúpiť a nechať ich, aby robili svoje rozhodnutia - aj keď by boli zlé. Vždy je v tom rovnováha. Nie je to jeden spôsob existencie.
Kým natáčal HoV v Toronte, Henry účinkoval v školskej hre v Kalifornii, kde býva so svojou matkou, keď je Mortensen mimo mesta. Napriek predstave hrdého otca, nie je si istý, či jeho syn pôjde v jeho stopách. "Neviem, čím chce byť. Má veľa záujmov. Rád hrá v školských predstaveniach. Nikdy by som ho nenútil niečo robiť alebo nerobiť." Mortensen, nie je z tých, čo sa rozplývajú nad otcovstvom. "Bez prehnanej sentimentality, rozhodne neľutujem, že som otcom," odpovie na priamu otázku. "Tak veľa sa od neho učím." Plánuje viac? "Viac detí? Nuž, niekedy sa veci stanú, aj keď ich nečakáte, ale teraz niečo také neplánujem." Posledná vážna známosť s Lolou Schnabel, dcérou maliara a umelca Juliana Schnabela, skončila v 2003.
Aj keď si neželal prezradiť to v nejakom interview, je očividné, že Mortensen postupne necháva svojho syna nájsť si svoju vlastnú cestu do sveta. "Až do Pána prsteňov so mnou často chodil na nakrúcanie. Dnes je sám sebou." Mortensen mu dokonca daroval vlastné auto - Toyotu. "V Kalifornii môžete šoférovať od 15," hovorí. "Ale je až bolestne opatrný."
Vidí nejakú podobnosť medzi nimi dvomi? "povedal by som, že prvá spoločná črta, ktorá mi príde na myseľ, o ktorej si myslím, že je v celku pozitívna, je že som samostatný. A on tiež. Vie sa sám zabaviť, a má rád vlastnú spoločnosť. Dobre kreslí. Je veľmi tvorivý. Je pravdepodobne spoločensky zdatnejší - či obratnejší - ako ja v jeho veku. Bol som omnoho viac samotársky. Vie sa zabaviť aj sám, ale má aj veľa priateľov a rád s nimi chodí von, do spoločnosti. Mňa to veľmi nezaujímalo. V skutočnosti, mal som k tomu averziu."
Je to pochopiteľné, keď zvážime, aké zložitá bola Mortensenova výchova. Najstarší syn Grace a Vigga P. Mortensena. Jeho otec, dánsky farmár, stretol jeho matku, Newyorčanku, v Nórsku. Vzali sa a presťahovali na Manhattan, kde sa Mortensen narodil. Tak ako neskôr bude označovať aj sám seba, jeho otec bol nepokojná duša, zmenil bydlisko čerstvej rodiny a presťahoval ju do Južnej Ameriky, kde načas manažoval kuracie farmy a ranče vo Venezuele a v Argentíne. Ale tento spôsob života začal vytvárať stres v rodine. Po narodení jeho dvoch mladších bratov, Charlesa a Waltera, sedemročného Mortensena rodičia umiestnili v prísnej internátnej škole, izolovanej vo vidieckej časti Argentíny. O štyri roky neskôr, keď sa rodičia rozviedli, Mortensen a jeho bratia sa spolu s matkou presťahovali do New Yorku. To mu konečne poskytlo trochu tak veľmi potrebnej stability, keď nasledujúce desaťročie strávil tu, najprv na strednej škole, a potom na Univerzite St. Lawrence, kde sa špecializoval na španielsku literatúru a US štátnu správu.
Po promócii odcestoval do Dánska objaviť svoje korene a nájsť nejaký zmysel života - po celý čas sa živiac sériou čudných zamestnaní: od robotníka v dokoch a šoféra kamiónov až po predavača kvetov (takého toho čo s košom ruží chodí po kaviarňach pozn. quidko).Keďže hovorí plynulo anglicky, dánsky, španielsky, rozumie švédsky a nórsky, počas zimných olympijských hier v Lake Placid v 1980, pracoval ako tlmočník švédskeho hokejového tímu. V tomto období pridal k fotografovaniu, hobby, ktoré pestoval od stredoškolských čias, aj písanie básní a esejí. Skutočný renesančný typ: Mortensen už vydal viacero CD s jeho hudbou a poéziou, rovnako ako štyri zbierky jeho výtvarných a fotografických prác. V jeho vlastnom vydavateľstve Perceval Press vydáva vlastné veci a veci autorov z iných krajín. Vo svojom srdci je Mortensen mužom, ktorý svoj život zasvätil umeniu.
Okrem toho, že ako osemročný hral "zadok draka" v školskej hre, Mortensen vážne nepremýšľal o herectve, až kým sa ako 20 a niečo ročný nevrátil z Dánska. Tom čase sa zaľúbil do ženy, ktorá ho nakoniec doviedla späť do New Yorku - nie nepodobne ceste jeho otca 20 rokov predtým. Vtedy kdesi zazrel reklamu na divadelný súbor Warena Robertsona, ktorý fungoval repertoárovým systémom. Po zápise a predvedení monológu inšpirovaného Jackom Rozparovačom, sa rozhodol v hraní pokračovať. " nikdy som si nemyslel, že to vydrží, "vraví, "skúšal som to, lebo som chcel vedieť, aké to je, a ono to proste sadlo, hádam." Kým začal dostávať úlohy, prvé práce - ako úloha vo filme Woodyho Allena Purpurová ruža z Káhyry - skončili na podlahe strižne.
V roku 1986 začal pracovať na nízkorozpočtovom umeleckom filme Salvation!, kde stretol svoju budúcu manželku. Cervenka v tom čase už bola uznávanou poetkou, maliarkou a samozrejme hudobníčkou, nielen poskytla Mortensenovi inšpiráciu rozšíriť jeho umeleckú senzibilitu, ale aj ho povzbudila prezentovať ich verejne. "Nikdy predtým som nečítal moje práce pred ľuďmi," hovorí. "A od nej som sa dozvedel o literárnom centre Beyond Baroque v LA, kde som sa zúčastnil kurzu. Veľa ma povzbudzovala. Je v tom úžasná. A je úžasná poetka."
Podľa fám sa zosobášili v opustenom väzení vo Wyomingu, ale práve v tom sa čase začala Mortensenova kariéra potápať. Filmy ako Mladé pušky II, Texaský masaker motorovou pílou III nepatrili k druhu projektov, ktoré by povzbudzovali jeho predstavivosť. Začal hľadať inde a našiel prácu v nezávislom filme, ako v režisérskom debute Seana Penna The Indian Runner, v Jane Campionovej Portrét dámy, a Philipa Ridleyho The Passion of Darkly Noon. Keď sa vrátil ku komercii, bolot kvôli takým filmom ako Carlitova cesta Briana de Palmu, Krvavý príliv Tonyho Scotta. Ako Cronenberg poznamenáva: je veľmi prieberčivý vo filmoch, ktoré robí." Takmer odmietol Pána prsteňvo, potom, čo ho zavolali na poslednú chvíľu ako náhradu za Stuarta Towsenda, pôvodného predstaviteľa, ktorého vyhodili v priebehu nakrúcania. Bol to Henry, fanúšik knižnej trilógie, ktorý presvedčil svojho otca - neochotného opustiť syna na tak dlho - aby to vzal.
Hneď ako súhlasil s rolou, Mortensen sa údajne vrhol do postavy Aragorna, dediča trónu Gondoru, poslaného do vyhnanstva vlastným rozhodnutím, ako len málo hercov kedy predtým. Z nakrúcania presakovali fámy, že Mortensen odmietol vyzliecť kostým, lebo chcel doslova "vrásť do neho", trávil čas na novozélandskom vidieku rybárčením, poľovaním a jazdením, nosil svoj meč všade - dokonca do reštaurácií. V jednom príbehu dokonca náhodou zrazil autom králika, spravil si oheň, upiekol ho a zjedol. Aj keď je to spôsob chovania, uveriteľný u niekoho tak vážneho ako Mortensen, on uprednostňuje dnes len narážky , zrejme obávajúc sa, že v tlačenej forme bude znieť bláznivo." Postava, ktorú som hral, bol niekto, kto nemal len vzťah k životu v divočine, ale aj potrebu, byť vtom dobrý," hovorí. "To bol môj spôsob ako sa dostať do role, najmä keď som nemal čas na prípravu. Užíval som si byť v lesoch."
Práve ukončil španielsky hovorený film Alatriste zo 17. storočia, kde hrá vojaka, ktorý sa stane žoldnierom, aj keď Mortensen popiera averziu k Hollywoodu, očividne nie je nadšený továrenským prístupom k výrobe filmov.
"Všeobecne, chýba im predstavivosť," hovorí. "je v jeho vlastnej povahe opakovať formulky, ktoré fungujú. Preto tam nie je zapojenej veľa invencie - napriek tomu, že je tam veľa remeselnej zručnosti. Môžete mať úžasných kameramanov, scénografov, hercov a režisérov, vyrábajúcich neprekvapujúci materiál, ktorý môže byť celkom úspešný, takže dostanete, čo ste investovali ako divák, a dostanete čo si zaslúžite, ak do toho idete ako herec.
Po rokoch znášania komerčného braku, Mortrnsen je dnes v pozícii, kedy môže byť viac vyberavý. Po HoV, nemusí sa vracať na koňa; predstieraná a skutočná odvaha nie sú jediné črty, ktoré dokáže zahrať, ako sa zdá. Po lete plánuje stráviť viac času doma, pracujúc na knihách a fotografiách, ktoré chce publikovať a vystavovať.
"Musím sa na to viac sústrediť", hovorí. " Na veci doma. A môj syn ide do posledného ročníka na strednej, tak chcem tam byť pre neho po celý čas." Aj keď sa už možno zbavil svojho chvastavého filmového štýlu v brnení, Viggo Mortensen stále môže byť hrdinom pre najdôležitejšiu osobu v jeho živote.