Master Fatman (postavička z dánskeho hudobného priemyslu pozn. prekl.) a Cover sa stretli s dánsko-americkou svetovou hviezdou v hoteli St. Petri v Kodani, kvôli rozhovoru o dobre a zle, vojne a láske, filme a prečo je detinské keď Trier a Aalb?k točia kritické filmy o USA a pritom sa predvádzajú, že nikdy v USA neboli.
Veziem sa taxíkom do Valby kúpiť nejakú trávu pre Vigga Mortensena. Stáva sa to veľmi zriedka. Oboje: to, že kupujem marihuanu, aj to, že kupujem niečo pre Vigga Mortensena. Ale tu som. V starom byte jednej hipisáčky, šálku čaju a syrový toast v ruke, kým hipisáčka opatrne balí gram, ktorý som kúpil, do malej jemnej indickej obálky so znakom OM: "Stopercentne najlepšia tráva v Dánsku, momentálne. Môžem sa zaručiť," povie, a usmieva sa tým výstredným ale zároveň veľmi milým spôsobom, ktorým sa usmievajú ľudia, ktorí sami tohto veľa vyfajčia.
Viggo ma nepožiadal aby som to doniesol. Ani náhodou. Je to skôr kompenzácia, pretože som ešte stále nevidel jeho nový film - a v skutočnosti je to práve ten film, kvôli ktorému sa máme stretnúť a o ktorom sa máme rozprávať. Trochu naivne som si myslel, že keď vložím obálku s mariškou do krásne podpísanej knihy môjho dobrého priateľa, maliara Johna K?rnera a dám to všetko Viggovi, tak on sa nebude pýtať, či som už videl jeho nový film a budeme sa môcť rozprávať o všetkom inom a bude nám spolu fajn.
"Je taký milý, ale veľmi tichý," povie televízny reportér Niels Friid, keď odchádza z hotela so svojím kameramanom a s niekým, kto sa volá Gitte.
"Máte presne 30 minút," povie Line, žena od filmovej spoločnosti. Všetci sú trochu nervózni, pretože majú tak málo času na Vigga a je vidno ako všetko v ich hlavách pracuje, aby z tých 15 až 30 minút vyťažili maximum. Našťastie je tu aj Marta z Coveru. Ona už videla film, takže mi pomôže počas rozhovoru. "Ste na rade," kývne Line a vedie nás do miestnosti plnej čakajúcich ľudí. Atmosféra v miestnosti je mimoriadna. Nie podráždená ani skleslá, iba trochu zvláštna. Vedú sa tu tiché diskusie o tričkách/košeliach, make-upe, o možnosti ponechať pozadie tak ako je, aby ho potom mohla použiť TV 2, a podobne.
Dvere sa otvoria a Viggo vychádza von, s košeľou v ruke. Vchádza do kúpeľne/WC a o chvíľu vychádza von prezlečený do košele. Marta a ja zaklopeme. "Dve minúty," povie Line a pozerá sa veľmi prísne. Keď nakoniec vojdeme, fotograf ešte neskončil: "Áno tak, to vyzerá dobre ... áno... áno...!" Viggo pózuje a potom sa pozrie na hodinky, aby upozornil, že už nám zostáva len 17 minút. Uvedomujeme si, že sa do toho musíme oprieť. Dávam Viggovi môj darček, zableskne fotoaparát, a ja sa snažím pritiahnuť jeho pozornosť k obálke vo vnútri. Keď ho upozorním druhý krát, povie len: "Naozaj?" Aj on má darček pre mňa., hovorí, a dáva mi jeho nové CD 'Intelligence Failure' (zlyhanie inteligencie). Na obale sú názvy piesní ako: Hlas ľudu, Zbrane hromadného ničenia, Prečo nás nenávidia, Je to ekonomikou, Aký národ... (mala som pocit, že význam názvov je v tomto prípade dôležitý, preto som to preložila pozn. prekl.) Viggo vraví, že na ňom hrá - za malej pomoci iných.
Fatman: Dnes ráno som musel povedať môjmu synovi, že po neho neprídem do škôlky, lebo robím rozhovor s hercom. Opýtal sa ma: "Kto je to?", a tak som našiel obal z Pána prsteňov a ukázal na Vašu fotku a Wilhelm sa opýtal: "Je dobrý alebo zlý?" - Ste ten dobrý alebo zlý?
Viggo: Som oboje, ako každá ľudská bytosť.
Fatman: A koľko z Vás je dobré a koľko zlé?
Viggo: To závisí odo dňa a situácie. Mení sa to zo dňa na deň. Keď sa ráno zobudíte, nie ste tou istou osobou, ktorá si včera večer líhala do postele. Správate sa rozličnými spôsobmi. Závisí to aj od situácie, s kým hovoríte, ako dobre ste sa vyspali. A kde vo svete sa nachádzate.
Fatman: Robíte niečo mimoriadne v dňoch, keď sa cítite tým spôsobom: "som zlý"?
Viggo: Hej, ľahko začnete byť nevrlý. a keď sa cítite zle, prenášate zlé pocity a zlú náladu aj na iných.
Fatman: Keď je človek v Dánsku a pozrie sa na USA, môže si myslieť: Viggo vyzerá byť taký milý chlapík a naozaj dobrá ľudská bytosť, ktorá má svoj názor, prečo chce žiť v krajine, kde je toľko zlých chlapíkov?
Viggo: Ale je tam aj veľa dobrých. Jeden z nich je David Cronenberg. HoV je vlastne komentárom americkej spoločnosti ako ste si mohli všimnúť vo filme, americká spoločnosť a násilie v nej je komplikovanejšie.
Cover: Zmienili ste sa, že sa zobúdzate ako iná osoba každý deň. To je aj téma napĺňajúca veľkú časť filmu, kde hlavná postava Tom/Joey viackrát čelí bodom zlomu, z ktorých už niet návratu, kedy sa musí rozhodnúť vo vzťahu k svojej starej a novej identite. Aké to bolo pracovať na tejto postave a spolupráca s Davidom Cronenbergom na nej?
Viggo: Keď som si čítal scenár, myslel som si: "Je to dobrý príbeh. Ale nie je tam nič nové." Keď som počul, že by to mal režírovať Cronenberg, pomyslel som si: "Tak toto by mohlo byť zaujímavé, mám ho rád a je tu šanca, že to bude viac prepracované do detailov, variácií a mohla by to byť výzva." Vo vzťahu ku Cronenbergovi: mal som pocit, že som získal nového staršieho brata. V skutočnosti, nikdy som nemal s režisérom lepší vzťah. A verím, že väčšina hercov z HoV povie to isté. William Hurt s ním tiež mal dobrý vzťah.
Viggo uzavrie vetu srdečným smiechom (v anglickom preklade je smiechom idúcim naozaj zo žalúdka, ale to je blbosť pozn. prekl.) ale inak je tichý, rovnako ako celé jeho vystupovanie. David Cronenberg je známy ako režisér veľmi zvláštnych hollywoodskych produkcií, najmä sci-fi thrillerom a hororom inšpirovaným filmom z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov ako: Crash (1996), Nahý obed(1991), Dead Ringers (1988), Mucha (1986) a Videodróm(01983) - niektoré sa dnes považujú za kultovú klasiku. V porovnaní s nimi je v tomto Cronenbergovom filme omnoho reálnejšie prostredie - aj keď HoV má aj časti, ktoré sa odohrávajú v paralelných prostrediach. V HoV je zobrazené iba nezákonné proti zákonnému v USA.
Fatman: Veríte, že zlo môže byť vôbec na niečo použité? Bola niekedy aj dobrá vojna? Vojna, ktorá urobila niečo dobré?
Viggo: Neviem. V podstate neverím, že je niečo dobré na násilí. Na druhej strane, násilie je súčasťou ľudského života. Neverím, že niekedy bude svet bez násilia v ľudskom živote.
Fatman: Donútila Vás práca na tomto filme premýšľať o vlastných zlých stránkach?
Viggo: Okrem násilia a jeho následkov, som najviac premýšľal o tom, že v každom vzťahu - medzi otcom a synom, medzi bratmi - musíte stále vyvíjať úsilie. Ako som už povedal predtým, človek nie je stále taký istý. A keď poviete: "Och, ona je taká," vzťah pomaly umiera - alebo rýchlo.
Viggo Mortensen vyzerá v našej spoločnosti uvoľnene. Možno preto, lebo si už zvykol na dianie v miestnosti a večné cvakanie fotoaparátu Henrika Bülowa. Je dobre vidno o čo viac je jeho skutočná charizma oproti jeho herectvu introvertná. Viggov pohľad, bezcieľne blúdiac po miestnosti, zaostril na nohavice Mastera Fatmana, kde z pravého vrecka visí jasno červená šnúrka na kľúče s nápismi Turkey (Turecko) a typickými symbolmi tureckej vlajky: biely mesiac na jasnočervenom pozadí šnúrky. "To je neuveriteľné, že to máte dnes so sebou... (smiech)... provokujete!. Dnes by ste mali mať na sebe dres dánskeho národného futbalového tímu!" povie Viggo bez výhrad - očividne je myšlienkami pri nadchádzajúcom zápase - a odnáša nás preč zo sveta filmu
Fatman: Hej, Turecko tiež potrebuje lásku...
Teraz, keď sa prerušil rozhovor o filme, a Viggo ako osoba, sa vynoril spoza hollywoodskej hviezdy, je čas položiť nevyhnutné a viac osobné otázky:
Cover: Spomínali ste lásku a vzťahy. Je to niečo, čo teraz napĺňa Váš život?
Viggo: (smiech) Aký milý spôsob položenia otázky... Hej, normálne o tomto nehovorím. Ani s priateľmi, a už vôbec nie s novinármi.
Fatman: Hovorili sme o dobrých a zlých dňoch... Máte dni, keď máte chuť niekomu vraziť?
Viggo: Radšej nie. Nie je to niečo, čo by som vyhľadával, alebo čo by ma potešilo, keby som sa toho zúčastnil. Uprednostňujem útek.
Fatman: Napriek tomu, že ľudia sú oboje: aj dobrí aj zlí, nemyslíte si, že je dobré ak si zvolíte pracovať na tom dobrom?
Viggo: Áno. ale nemôžete zabrániť násiliu. Je to súčasť ľudského života. A najlepšie je zabrániť násiliu.
Cover: Teraz, keď hovoríme o dobre a zle; mali ste domov na rôznych miestach sveta: USA, Argentína, Dánsko. Čo je to najlepšie a to najhoršie v týchto troch krajinách?
Viggo: Veľa vecí. Napríklad, vzal som svojho syna pozrieť si Dánsko, a on si bol vedomý toho, že mnohé je tu civilizovanejšie. Veľa vecí v dánskej demokracii funguje lepšie ako v USA. Okrem iného zdravotníctvo, ale aj myšlienka byť súčasťou sveta v rámci OSN. Ja verím, že to je dobrá myšlienka.
Cover: Čo sa vám páči na USA? Koniec koncov, rozhodli ste sa žiť tam - prečo?
Viggo: Mám tam svoju rodinu, korene. Rád by som upozornil na skutočnosť, že Lars von Trier a Peter Aalb?k sú hrdí na to, že ešte nikdy nenavštívili USA, ale na druhej strane nadšene produkujú filmy o USA. Alebo o ich predstave o USA. Asi oľutujem to, čo sa chytám povedať... Ale myslím si, že je to detinské, a že niečo zameškali. Ak chcú robiť filmy o USA, asi by bolo dobré ísť aspoň navštíviť krajinu, ktorú kritizujú. Myslím, že si môžu dovoliť zaletieť do USA. Osobne som veľmi kritický voči štátnej administratíve v USA a v americkej spoločnosti sú očividné mnohé veci, ktoré nefungujú. Aj tak si však myslím, že je detinské nenavštíviť túto krajinu. Na svete asi nie je miesto, ktoré by som nenavštívil, a ľudia, ktorých by som si nevypočul, keby som mal ten čas.
Fatman: Nemyslíte si, že je to preto...
Line: Musíme skončiť tento rozhovor.
Viggo: Áno - bolo to nesprávne, to, čo som práve povedal?
Line: Nie, verím, že to bolo v poriadku.
Viggo: (hlasný smiech) Teraz už nikdy nedostanem v Dánsku prácu... Musím povedať, že si veľmi vážim prácu Larsa von Trier a Petra Aalb?ka. Nikdy som ich nestretol. A myslím si, že to čo dosiahli je pôsobivé. Ale toľko strácajú. Aj ako ľudia, nielen ako umelci. A ešte sa tým chvastať. Myslím si, že je to detinské a hlúpe. Dáni, ktorí cestujú a zažijú niečo, mi imponujú. Tak ako Američania, ktorí cestujú a učia sa o svete. Pretože na tejto ceste je šanca zabrániť vojnám a rasizmu a všetkým tým sračkám. Druhá cesta je, keď poviete: "Nie, nebudem, sú to idioti." Myslím si, že je to veľmi detinské a nie pozitívne.
Line: Čas na jednu otázku, ak nejakú máte.
Viggo: Áno, mohli by sme to robiť do nekonečna... viac otázok?
Cover: Dávnejšie sme hovorili o dánskom filme a počula som, že chcete hrať v dánskom filme. Ako to vyzerá do budúcnosti?
Viggo: Neviem. Nemám iné plány ako promo k HoV a k tomu filmu, čo som točil v Španielsku (Alatriste). Ale ak by bol čas a možnosť, mohlo by to byť zaujímavé. Rád by som tu niečo urobil.
Fatman: To čo ste práve povedali o Larsovi von Trier a Aalb?kovi. Peter Aalb?k je typ človek, ktorý sa stále chvastá. Má takú povahu.
Viggo: Verím, že sú to dobrí ľudia. Práve mi napadlo čosi čo sa zvykne hovoriť, viem to po anglicky, ale platí to aj v Dánsku: " Keď nemôžeš povedať niečo dobré, radšej nehovor nič." Asi je to dobrý nápad..
(smiech)
Fatman: Napriek tomu si myslím, že máte pravdu. A platí to aj na veľa Američanov, ktorí si myslia, že USA sú stredom sveta.
Viggo: (myslí Larsa von Trier a Petra Aalb?ka pozn. prekl.) Sú jedni z najlepších na svete, čo sa týka výroby filmov, nie iba v Dánsku. A boli by ešte lepší, keby nemali ten postoj a nenechali si ujsť tú príležitosť navštíviť USA.
Line upozorňuje že rozhovor skončil a v tom momente vchádza do miestnosti David Cronenberg. Očividne, títo dvaja muži si spolu veľmi dobre rozumejú.
David Cronenberg: Počul som že tvoja dánčina v skutočnosti nie je taká dobrá. Ľudia mi vraveli, že má smiešny akcent, ako dánsky Arnold Schwarzenegger alebo také čosi.
Fatman: Nerozumeli sme iba tri slová.
Cestou von stretáme TV 2. V hale je osobný strážca v obleku. Usmieva sa. "Nejaké nehody?" pýtam sa. "Nie, je tu veľmi ticho." "Očakávate nejaké problémy?" "Možno nejaké vrieskajúce dievčatá, ale zatiaľ tu neboli," povie. Náš 17-minútový dojem z Vigga je dobrý. Cítime, že sme prenikli cez jeho nekončiacu únavu po dlhom dni, plnom rozhovorov. 4lovek ho musí obdivovať pre vyrovnanosť, s ktorou to všetko zvláda. Fotografi, výmena oblečenia, darčeky, Line, ktorá stále poháňa a všetko čo sa stihlo stať za tých 30 minút. Obaja si myslíme, že je to v pohode chlapík - aj v súkromí. Tri hodiny po našom rozhovore jedna zo staníc prináša priamy prenos rozhovoru s Viggom. Nepozerám to, ale podľa mnohých komentárov vyzerá trochu roztržitý. Volám Marte z Coveru. Aj ona počula ľudí hovoriť o Viggovom sfetovanom a nervóznom vystupovaní v štúdiu. Zhodneme sa, že nech už vyzeral akokoľvek sfetovaný a paralyzovaný v tom živom interview, stopercentne to nebolo kvôli tomu, že vyfajčil marišku, ktorú som mu doniesol.