Rozhovor Australia

Tichý a zamyslený v kúte svojej hotelovej izby, je nahladko oholený Viggo Mortensen tak vzdialený svojej najznámejšej postave Aragorna, ako si len dokážete predstaviť. Tichý hlas, prirodzený šarm, a pozoruhodná inteligencia, nečudo, že ho režiséri ako David Cronenberg a Peter Jackson ho zháňali pre svoje filmy.
Tento veľmi talentovaný herec a umelec si našiel čas porozprávať Markovi Beirne a Sare Friedman o jeho novom filme HoV, dráme, ktorá viac poukáže na tento ukrytý poklad Hollywoodu.

Po rokoch venovaných Pánovi prsteňov, aký to bol pocit presunúť sa do takej malej produkcie ako bola pre HoV?
Bol to dobrý pocit. Je to aj otázka dominancie, a atmosféry na pľaci a či sa dobre cítiš alebo nie. Samozrejme, to že sa ty dobre cítiš pri nakrúcaní, neznamená automaticky, že aj film bude dobrý. Ale v tomto prípade to tak bolo. Pre mňa nie je rozdiel veľký film, ktorého nakrúcanie trvá roky, alebo malý film, kde to trvá niekoľko mesiacov, alebo študentský film, je to stále tá istá práca, je jedno, či sú tam tri kamery a obrovský štáb alebo len jedna ručná kamera a len hodina na natočenie všetkého, stále robíš tú istú prácu. Ak máš režiséra s ktorým sa komunikuje tak dobre ako s Davidom Cronenbergom a ak sa máš dobre počas rozprávania nákazlivého príbehu, ľudí to bude tiahnuť tiež sa mať fajn a potom budú mať chuť spraviť svoju prácu dobre pre toho človeka. Musím povedať, že bolo fajn, mať len jednu kamerovú jednotku. Pri Pánovi prsteňov sme občas mali až sedem kamerových jednotiek a niekedy bolo ako nejaký obrovský cirkus, pracovali sme po celý čas s úžasnými ľuďmi, ale bola to jednoducho strašne rozťahaná produkcia. Tak že si myslím, že pre film ako je HoV mi vyhovoval ten "na ostro" prístup.

Vaša postava vo filme sa zúfalo snaží o súkromie. Cítite súvislosť, ako filmová hviezda?
Myslím, že by som to zahral viac menej rovnako, keď sa mesto začne zaujímať o tohto na pohľad obyčajného otca rodiny, len kvôli tej sebaobrane, ktorá ho dostala do pozorností štátnych médií. Cítim isté spojenie, keď tá postava vyjde z nemocnice a sú tam obyvatelia mesta - je to trochu ako bol život po Pánovi prsteňov, myslím. Ale nevime, či by to zmenilo spôsob, ktorým hrám. Mám pocit, že je to jedna zo zaujímavostí v tomto filme. Aj keď si úplný pacifista ako divák, a máš nemenné názory na násilie a si proti akémukoľvek násiliu, či už fyzickému alebo psychickému, stávaš sa istým spôsobom spoluvinníkom pri spôsobe, akým je rozprávaný príbeh v tomto filme. Pretože to vyzerá ako oprávnené násilie a od dobrého človeka, stávaš sa spoluvinným, fandíš mu, máš dobrý, radostný pocit z toho, čo urobil, ale ako film pokračuje, začneš sa cítiť previnilo a nepríjemne a pochopíš svoje predchádzajúce pocity ako spoluvinu a to je podľa mňa zaujímavé.

Keď nehráte, ste básnikom, fotografom, maliarom, môžete porozprávať aj o tejto svojej práci?
Ja to neoddeľujem od herectva a výroby filmov - tiež sú o rozprávaní príbehov. Maľovanie obrazov, krslenie, písanie, vydávanie kníh, mojich, či iných ľudí - dokonca obyčajné pozeranie filmu - je umeleckou prácou a myslím, že život môže byť žitý aj týmto spôsobom. Teoreticky, každý je umelcom - už len žiť je umenie - buď budeš činný, alebo nie. Akýkoľvek druh umeleckého vyjadrovania je pre mňa spôsobom ako prijať to, čo sa deje, filtrovanie, a vysvetľovanie pre seba ale aj pre iných.