Keď majiteľ malého bistra Tom Stall zastaví ozbrojenú lúpež, stane sa malomestským hrdinom. Ale svetlá médií spaľujú a to najmä vtedy, keď sa Tomova temná, násilná, krvou nasiaknutá minulosť vráti, aby si ho ulovila... v chladnokrvnej, hroznej pomste. S vysoko hodnotenými Dejinami násilia, sa kultový režisér DAVID CRONENBERG a hviezda filmu Pán prsteňov VIGGO MORTENSEN spojili, aby porozprávali príbeh hriechu, sexu, zločinu a vykúpenia.
Bol potrebný film, ktorý naozaj dostojí svojmu menu, Dejiny násilia, aby vylákal Vigga Mortensena z jeho dvojročnej filmovacej pauzy, nadšeným obsadením vedľa šľachetnej Aragornovej koruny, ktorá mu sedela na hlave len vratko, kým z neho Pán prsteňov nespravil hviezdu. "Je to trochu zvláštne, nie?" súhlasí herec tým svojím starostlivým hlasom, potriasajúc hlavou akoby sa stále snažil pochopiť túto dichotómiu. "Ale hral som predtým veľa zlých chlapíkov. Dokonca som raz hral aj diabla osobne (v Proroctve). Ale viem čo myslíte. Ľudia vo mne nevidia násilníka, alebo hej? Bol som len vďačný, že som mohol hrať v takom naozaj dobrom, a myšlienky provokujúcom filme."
Notoricky prieberčivý vo filmových projektoch, Mortensen radšej bude písať poéziu, alebo maľovať, alebo jazdiť na koni než hrať vo filme, ktorý ho úplne nefascinuje... bez ohľadu na jeho zárobok. Mortensen je anomáliou Hollywoodu: tichý chlapík, ktorý sa drží svojich zásad a žije mimo pozornosti médií. Obrovský úspech trilógie Pán prsteňov mu umožnila tento umelecký luxus a je zrejme jediným hercom z trilógie, ktorý za posledné tri roky nedojil slávu trilógie koľko sa dá, ale natočil len jeden film, Hidalgo. Takže Cronenbergove Dejiny násilia sú len druhým Mortensenovým filmom po Aragornovi.
"Myslím, že keby som mal inú predstavu o kariére a chcel by som kuť železo, kým je horúce, asi by som urobil po Pánovi prsteňov už nejakých osem filmov a využil by som tú výhodu. Ale robiť to len kvôli pozornosti? Myslím, že mám viac ako dosť pozornosti od ľudí. Že by som sa mohol mať lepšie? Ale ja sa mám dobre a mal som dosť aj na nejaké úspory, aj na výdavky, aj na podporu rodiny, priateľov alebo čokoľvek. Výroba filmov je celá o peniazoch a vďaka Pánovi prsteňov ma momentálne považujú za výnosného., takže som za to vďačný. Ale bol som aj veľmi zaneprázdnený inými mojimi projektmi, ktoré sa netýkajú filmovania."
Človek sa cíti takmer vinný, že ruší Mortensenovu preferovanú samotu, aj keď pôsobí istým rezignovaným dojmom vo vedomí, že rozhovory sú súčasťou Hollywoodskeho procesu. "Nevadilo by mi nebyť najúžasnejšou vecou od vynálezu krájaného chleba a som naozaj šťastný ako samotár," hovorí herec, ktorý napriek všetkému využil príležitosť a užil si dve neuveriteľne erotické sexuálne scény v HoV s jeho partnerkou Mariou Bello. "Pohodlie pri sexuálnych scénach závisí od toho, s kým ich točíte. V tomto prípade, Maria Bello bola veľmi statočná a so všetkým nasadením sa snažila ich spraviť správne," povie akosi melancholicky, uprene hľadiac dolu na svoje topánky, v newyorskom hoteli Regency.
Odkiaľ sa berie táto melanchólia? Nič nové, bolesť z rozvodu, Viggovi rodičia sa rozviedli, keď mal jedenásť. Predtým žil spolu so svojimi dvomi bratmi a americkou matkou a dánskym otcom vo Venezuele a Argentíne. Po rozvode sa Mortensenovi chlapci s ich matkou presťahovali na sever štátu New York.
"V tom čase som nereagoval veľmi dobre na zmeny, ale je to niečo, na čo si zvyknete. Takmer počas celej mojej puberty , prvá vec ráno, na ktorú som pomyslel, keď som sa zobudil, ešte prv než som zdvihol hlavu z vankúša, bola, že zomriem. Myslel som na to všetko, čo som sa ešte chcel naučiť a urobiť, na knihy, ktoré som nikdy nečítal a na miesta, ktoré nikdy neuvidím, a to ma hrozne štvalo," spomína Viggo, ktorého obaja mladší bratia sú dnes geológmi.
"Tie časté zmeny škôl môžu človeka spraviť zraniteľným voči silám okolo a boli také situácie, keď som sa ocitol zoči voči školským násilníkom. Obvykle, ako sa to často stáva, ma prekvapilo, že si so mnou potrebuje niekto niečo "vybaviť". Bitky sa môžu zomlieť tak rýchlo, keď nedávate pozor, je to ako, ?čo ten človek robí na zemi? Čo sa stalo?? Tak je to rýchle. Násilie je jednoducho tak strašne rýchle."
To prirodzene vedie späť k HoV. "Je to o každodennom násilí, o manipulácii, o dobýjaní pozícií medzi ľuďmi," hovorí Mortensen. "Dokonca aj v náhodných rozhovoroch, stále sa deje aj niečo, čo nepoviete; niečo ukryté, o čom nehovoríte. Je tak film proti násiliu ako film o násilí. Je to film, kde vidíte cenu a následky jasne bez zakrývania. Je veľmi objektívny, čo ho robí v skutočnosti istým spôsobom ešte desivejším. Ale je v ňom vidno aj ten rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami. Ako viem, vedia uvažovať a vedia si zvoliť: nie zo strachu ale z vedomia, že je aj iná cesta, ako sa brániť násiliu. Myslím, že každý z nás má všetky predpoklady pre násilie. Inými slovami, myslím si, že sme si schopní predstaviť čokoľvek, dobré alebo zlé. A preto aj cítiť čokoľvek, dobré či zlé. A v dôsledku toho konať akokoľvek, dobre či zle. Čokoľvek, čo si dokážeš predstaviť, dokážeš aj urobiť, teoreticky, my všetci sme toho schopní. Ľudia sú zložití a my všetci máme svoje tajomstvá. Pravdepodobne nie e na svete veľa ľudí, ktorí nemajú schopnosť, stratiť sebakontrolu/prestať sa ovládať. Alebo byť netrpezliví, alebo udrieť niekoho za niečo. Proste to v nás je."
Mortensen vyzerá dnes tak pokojný a vyrovnaný, že si neviete predstaviť, že by bol schopný akejkoľvek formy násilia - ponechajúc stranou tú za vlasy pritiahnutú verziu jeho ja, ktorá je zobrazená v Cronenbergovom filme. "Aj ja sa viem nahnevať," horlivo prikyvuje. "To je viac ako isté."
Je očividné, že si vychutnáva túto príležitosť zhodiť Aragornov svätý plášť, šokujúc jednou cestou divákov, hoci aj v súkromnom živote odoláva zaškatuľkovaniu. "Cením si, že ma ľudia považujú za nekonvenčného, hoci, nakoniec, mám veľmi nekonvenčný štýl práce. Napriek zdaniam, je pre mňa dôležité, čo si ľudia myslia a radšej s nimi vychádzam, ako nie. Je pravda, že sa príliš nestarám o osobný imidž, ale snažím sa iných príliš nepohoršovať. A je tiež pravda, že si veľmi veľa vecí nechávam len pre seba a áno, chodím bosý tak často ako sa len dá, ale aj tak si nemyslím, že som iný ako ostatní."
Ak niekto bude nesúhlasiť, že Mortensen je jeden z najkrajších žijúcich hercov, tak potom to budeme my, cynickí novinári - ktorí sme sa s ním stretli počas šialenstva okolo Pána prsteňov - keď sa nám dostalo mnoho nezlúčiteľných pohľadov na tohto muža. Márnivý a okázalý, povedia jedni. Berie sa príliš vážne, povedia druhí. 6iadny zmysel pre humor...
Dobre, možno sa naozaj berie trochu príliš vážne, nehovoriac už o jeho vyložene obsedantnej ochrane vlastného súkromia, ale dnes sa ukázalo, že sa smeje rovnako rád ako my ostatní - problém je len v tom, že sa nikdy predtým nedokázal podeliť o žart. Až dnes...
Jedna jeho vysoko hodnotená webová stránka tvrdí, že Mortensen má v zmluvách klauzulu, že nebude točiť na Halloween - posvätný deň, ktorý trávi so svojím synom. Zopakujte mu to a jeho prenikavé očí sa nezbedne rozsvietia: "Vážne? To je sranda! Viete si to predstaviť? Filmovú spoločnosť hovoriť, ?Samozrejme, nemusíte pracovať na Halloween!?? Chcem tým povedať, myslím, že by vám to prešlo. Pracoval som s ľuďmi, ktorí mali v zmluve, že končia o pol šiestej. A videl som, ako sa to stalo. Pracoval som na scéne s niekým a ten chlapík odrazu vstal, odchádzal a vravel ?Peknú noc prajem?. Ale mal to v zmluve a režisér si trhal vlasy hovoriac, ?Daj mi ešte desať minút?. ?Sorry, ale nie?... Tak len pre zaujímavosť, nie, Halloween pre mňa nie je ničím zvláštny. Viete čo? Vymyslel som si to. Keď som sa raz počas jedného rozhovoru nudil a odvtedy sa mi to vracia ako bumerang. Myslím, že to ukazuje, že ľudia už naozaj uveria hocičomu."
Vezmime si napríklad jeden z jeho výchovných hororov, The Brood (Mláďatá) z roku 1979, so Samanthou Eggar a Oliverom Reedom. Režisér sa už dávno priznal, že inšpiráciou pre tento strašný príbeh, v ktorom biologická mutácia je metaforou emocionálneho záchvatu zúrivosti, bol rozpad jeho katastrofálneho prvého manželstva a horká vojna o deti. "The Brood bola moja verzia Kramerová vs. Kramer, film ktorý ... mal istý druh šťastného konca. Nie moja verzia tejto udalosti," povedal vtedy, nechávajúc priestor pre špekulácie nad hrôzou zle skončeného manželstva.
Akokoľvek, Cronenbergov posledný film, HoV, je celosvetovo hodnotený ako jeho najkonvenčnejší film z jeho 35 filmovej kariéry - takmer mainstreamový so svojou témou každodenného násilia a číhajúceho hlboko v každom z nás, dobre sa dariacemu dokonca aj v blízkom susedstve. Cronenberg, 63 ročný, si to jednoznačne myslí: "Násilie je tou súčasťou ľudskej povahy a ľudskej histórie, ktorá potrebuje byť objavovaná," hovorí. "Je v novinách, a v našich mysliach každý deň. Takže ako umelec a kreatívny človek, máš potrebu sa s tým vyrovnať dúfajúc, že sa tým budeš zaoberať vždy len v kreatívnom zmysle, než v reálnom živote," hovorí druhý krát ženatý otec troch detí, ktorý priznáva, že bol šokovaný konaním aj svojej vlastnej rodiny.
"Nie v zmysle skrytého násilia, skôr v tom zmysle, že neboli tým, čo som si myslel, že sú - a to sú ľudia, o ktorých si myslíme, že ich poznáme lepšie ako kohokoľvek iného; lepšie ako seba. Ja skutočne verím, že len tak ďaleko sa dá zájsť v poznaní iných - vlastne len tak ďaleko možno zájsť aj v poznaní samého seba."
Cronenberg rovnako potrebuje poznať svojich hercov. "Považujem výber hercov do filmu za mágiu," hovorí. "Je to veľmi komplexné, pretože je v tom zainteresovaných toľko ľudí. Keď som vstúpil do projektu, boli ľudia, ktorí mali celé zoznamy ľudí, ktorí by mohli hrať hlavnú úlohu. A keď máte film s rozpočtom 32 miliónov dolárov, musíte mať hercov, ktorých z tohto rozpočtu utiahnete. To je tá hra. Viggo bol stále na každého zozname, ale nikdy sme sa v prvom výbere nezhodli, takže často musíte prejsť cez ?Každý chce Brada Pitta, Russella Crowea alebo Toma Cruisa? faktor. Ale v tomto prípade, to našťastie nebol ten prípad, lebo títo chlapci berú 20 miliónov a New Line neboli pripravení zaplatiť také peniaze za ten typ hercov, hovorí Cronenberg, ktorý, musíme to tu spomenúť, historicky posunul ďalej ponuku režírovať Top Gun.
"Ale Viggo bol niekto, koho som sledoval už dlhý čas a zdal sa mi tak správny. Odcestoval som do LA, aby som ho zviedol k práci na tomto filme. Bolo to obojstranné zvádzanie, predpokladám - musíte sa rozhodnúť, či spolu chcete pracovať, a či to bude dobrá skúsenosť. Viggo je veľmi vyberavý. Nemyslí na to, čo bude najlepšie pre jeho kariéru. Namiesto toho je to veľmi skromný človek, ktorý robí len veci, o ktorých si myslí, že by mohli byť pre neho v tom momente zaujímavé."
Strávte s Cronenbergom čo len kratučký čas a zistíte, že je strašidelný asi ako vaša stará mama; jeho tichý spôsob rozprávania je úplne nevhodný k často šokujúcim témam jeho filmov. Rozhodne, jeho láskavý výzor predstavuje ešte väčší hlavolam ako jeho práca. Pravdou tiež je, že pôsobí dojmom, že má až akési perverzné potešenie z toho, ako prekvapuje nepripravených novinárov svojou normálnosťou. A zábavu mu nepokazí ani priznať sa k tejto súkromnej hre.
David, ste bielovlasý starý otec a všeobecne obľúbený milý pán, ako sa môže taký chlapík ako vy, stať taký fascinovaný násilím? " Nuž, nemyslím si že by som bol fascinovaný násilím, vôbec nie," odpovedá. "Ale myslím si, že každý umelec sa zaujíma o extrémy, pretože nemôžete chcieť spraviť film o rodine, kde je všetko milé a to je aj koniec príbehu. To jednoducho nie je zaujímavé. Je to niečo, čo by ste chceli zažiť, ale nie je to to, čo chcete vidieť v umení. Veci sa odhaľujú cez extrémy psychologického alebo emocionálneho nátlaku. Myslím, že všetci umelci sú priťahovaní drámou. Dáva to zmysel. Nemyslím, že som viac priťahovaný násilím v tomto filme ako som sexualitou alebo citovou drámou. Pre mňa sú rovnako dôležité a nebola by ma zaujala práca na tomto filme, keby sa zaoberal len násilím. Jednako, pri názve Dejiny násilia, viete, že sa budete vyrovnávať s príťažlivosťou a odporom, ktorý väčšina ľudí cíti k násiliu - je to štúdia tohto."
Poukazujúc na veľmi provokatívnu sexuálnu scénu vo filme, medzi Viggom Mortensenom a Mariou Bello nerobí výnimky: "Sex a násilie vždy patrili spolu," hovorí Cronenberg. "Je to ako slanina a vajcia. Keď sa pozriete na dejiny filmového násilia, zbadáte, že je tam vždy sexuálna zložka v násilí a násilná zložka v sexualite. Takže pre mňa je to prirodzená vec na skúmanie. Ako Kanaďan mám iné vnímanie sexu ako moji americkí krajania. Napríklad v tomto filme, sexuálne scény sú medzi manželmi, ktorí sú spolu už 20 rokov a majú dve deti. Normálne americké filmy sa absolútne nezaujímajú o manželský sex - je to ako, raz ste sa zobrali, zabudnite na to! Váš sexuálny život sa skončil! Sex medzi -násťročnými je očividne zaujímavý, ale manželský sex nie, a ja to vidím presne naopak, úprimne, keďže som ženatý 30 rokov... Američania sa sexom jednoducho nezaoberajú; považujú to za niečo trápne, ničo, na čom sa chichocú."
Známy aj ako kráľ sexuálneho hororu a magnát krvi, režisér si roky nezbedne užíval rozvíjanie svojho extravagantného imidžu, hoci on prvý priznáva, že v Toronte, v jeho rodnom meste, kde žije a pracuje, nikoho neoklamal. "Naozaj - nikto sa ma skutočne nebojí," hovorí nešťastne. "Ale prečo by sa ja mali? Som pozitívne nudný v porovnaní s mojimi filmami. Som niekto , kto rád chodí na bicyklové výlety po vidieku. Bývam na vidieku a rád pracujem okolo domu. A samozrejme veľa čítam; stále pozerám filmy a rozmýšľam. Neflámujem veľa, ale rád cestujem. Málokedy sa mi pošťastí, že to nie je spojené s filmovaním, ale pri tých zriedkavých príležitostiach, keď si vezmem voľno, viem prejsť do karibskej nálady a baviť sa na ostrove, fotografovať, ísť sa potápať a to všetko. Som veľký fanúšik bicyklovania v prírode. Viezť sa na bicykli po vidieckej ceste je moja nirvána. Vyložene to zbožňujem. Veľmi si užívam vidiek,. Som skutočný vidiecky chlapec, naozaj."
Ďalším Cronenbergovým filmom by mala byť adaptácia románu Martina Amisa, London Fields (Londýnske polia), aj keď dátumy pre začiatok nakrúcania sú ešte v nedohľadne a obsadzovanie hercov ešte nezačalo. Cronenberg nie je začiatočníkom v literárnych adaptáciách, kontroverzným spôsobom preniesol na plátno už Pavúka od Patricka McGartha, Naked Lunch od Williama S. Burroughsa a Crash od J. G. Ballarda, rovnako ako adaptáciu The Dead Zone od Stephena Kinga.
Ale HoV sa môže osvedčiť ako jeho doteraz najväčší hit, s niektorými kritikami, prirovnávajúcimi ho ku kontroverznému filmu z roku 1971 Straw Dogs od Sama Peckinpaha, keďže sa tiež zaoberá tým, ako ďaleko je muž schopný zájsť pri ochrane svojej rodiny. "Špecifiká v tomto filme sú americké, ale komentár k násiliu je univerzálny," vysvetľuje Cronenberg. "Každá krajina bola založená na násilí. Každý národ uplatňuje svoje/sebou určené práva na spáchanie násilia na iných krajinách a na svojich obyvateľoch. Neexistuje jediná krajina, ktorá by mohla vyhlásiť, že nie."