Mortensen, Bello skáču do hlbokej vody
Mortensen, Bello skáču do hlbokej vody
Autor: Giovanni Fazio
Zdroj: Japan Times
Dátum: 02.03.2006
Preklad: Quidko
Viggo Mortensen a Maria Bello, spoluherci v HoV, sa ukázali kvôli rozhovoru na Kanadskej ambasáde v Tokiu, vyzerajú, no keď už nie ako pár, tak aspoň veľmi blízki priatelia, ktorí môžu omylom za pár byť považovaní. (Dokonca jeden druhému dokončovali vety.)
Mortensen, samozrejme, je najviac známy vďaka svojej postave Aragorna v Pánovi prsteňov, ale nie je typickou akčnou hviezdou. Je fotograf, maliar, básnik, v minulosti bol žanatý s punkovou ikonou Západného pobrežia Exene Cervenka, a zrejme jedinou filmovou hviezdou, ktorú som kedy zažil zaujať aktuálne politické stanovisko počas tlačovej konferencie. (Tesne pred americkou inváziou do Iraku)
Bello je najviac známa kvôli svojej práci v Pohotovosti a za postavu partnerky Johnyho Deppa v Tajomnom okne (a za prežitie Divokých kočiek). Jej hviezda ešte len vyjde po uvedení nového filmu Olivera Stonea, prvého filmu, zaoberajúceho sa udalosťami z 11.9.
Veľa ľudí volá tento Cornenbergov film priamejším, ale jednoznačne je tam psychologický spodný prúd. Je to niečo, čo bolo v scenári od začiatku, alebo niečo, do filmu vložil režisér?
Viggo: Myslím, že v prvom scenári to nebolo tak citeľné, ale (David Cronenberg) na tom popracoval. Aj keď uznanie patrí Joshovi Olsonovi, ktorý odviedol úžasnú prácu. A je nominovaný na Oscara kvôli tomu, ale David by mal byť tiež, úprimne. Neviem aké sú pravidlá, alebo či David bol iba zdvorilý, ale mal dočinenia s upravenou záverečnou verziou. On pridal všetky tie hladiny a zvláštne veci, ktoré vás zanechajú plných myšlienok a znepokojených.
Ale obvykle je očividnejší a priam človeka udrie znepokojivými obrazmi. Tentoraz je omnoho jemnejší.
Viggo: Myslím, že už niekoľko jeho posledných filmov sa uberalo touto cestou. Ale myslím, že stále robí, čo vždy robil, teda v princípe otváral ľudí, aby ukázal čo je vo vnútri, ale teraz to robí viac metaforicky psychologicky. Ale kto vie? Možno už jeho najbližší film bude plný lietajúcich hláv. On nie je zviazaný konvenciami. Veľa režisérov, najmä ak majú kriticky úspešnú kariéru, spadnú do tejto pasce opakovania sa, ale nezdá sa, že by to jemu hrozilo.
Povedzte mi, aký je váš prístup k práci? Idete do scény s nejakou pevne zafixovanou predstavou ako to treba zahrať, alebo skúšate byť viac otvorení pre náhodu? Alebo to záleží na režisérovi?
Maria: David má predstavu o ľuďoch, ktorým by to spolu dobre fungovalo. Takže, keď nás dal dohromady, vedel že máme podobný pocit. Keď sme si prechádzali scenár, každú jednu scénu, dostávali sme sa do vzťahu našich postáv a komplikácie v mocenskom boji v ich vzťahu. A potom, nám dal priestor, aby sme sa stým hrali. Takže to nebolo o tom, že sme ráno prišli a každý deň sme presne vedeli čo budeme robiť. Mali sme istú štruktúru, ale bola tam aj otvorenosť pre hru, improvizáciu a čo z toho vyplynie. Má to veľa spoločné aj so vzájomnou dôverou, dôverou v druhého herca, nechať sa ním odviesť niekam, kam si nemyslel.
Viggova postava vo filme, má krízu identity, zisťujúc, kto vlastne je. Ako herci, nemali ste niekedy tento druh zážitku? Je to jednoduché, odtrhnúť sa od svojej postavy, keď práve nepracujete?
Maria: Vždy som si myslela, že v tom nie je žiadna "metóda" v mojej práci, a teraz zisťujem, že jeto úplne "metodické". Mám sklon vstúpiť do postavy, ktorú hrám, trochu príliš.
Viggo: Často som počul hercov hovoriť, "Naozaj to bola fuška, zbaviť sa tej kože", alebo "trvalo mi mesiace, kým som sa dostal cez tú skúsenosť a bol zase sám sebou". Mňa to nikdy netrápilo. Viem, niekedy sa ma prepadne smútok, alebo zvláštna nálada, a uvedomujem si, že to má niečo dočinenia s postavou, ktorú hrám. Pretože do tej postavy vkladám niečo zo seba samého, je to normálne. Ale nikdy som neľutoval, alebo sa netrápil, že to už chcem mať za sebou. Život je krátky. Prečo by som mal zabudnúť niečo, z čoho sa potenciálne môžem niečo naučiť? Nikdy som nehral postavu, ktorá mláti ľudí okolo, a potom by som šiel a urobil to aj v reálnom živote. Poznám ľudí, ktorí to spravia. Prestanú sa uprostred scény kontrolovať a skutočne niekoho udrú. Počul som kaskadérov sa sťažovať na takýchto ľudí. A podľa mňa na to nie je ospravedlnenie, naozaj, lebo je to lenivosť a neprofesionálnosť.
Nuž, potom by ste si mali pozrieť svoj životopis na Internet Movie Database, pretože vás popisuje presne týmto spôsobom, strácajúceho kontrolu počaas nakrúcanai scén v Pánovi prsteňov tak veľmi, že kaskadéri si dávali veľký pozor, či budú mať nejakú scénu s vami.
Viggo: (smiech) Povedali, že som ich zranil?
Maria: Iba tvrdili, že si bol hnusný hajzel! (smiech)
Viggo: Nuž, asi je to len lichôtka od kaskadérov, odhadujem. Myslím tým, nešťastia sa stanú, ale sú aj herci, ktorí to robia stále!
Vy ste dostali slušnú facku v tomto filme - od Marie - a vyzeralo to dosť tvrdo.
Maria: Pamätám si tú scénu na schodoch. Nebol si veľmi jemný, keď si ma pribil o tú stenu!
Viggo: Ani jeden z nás nebol, v tejto scéne.
Maria: Nie, nie, nie. Neboli sme jemní. Celkom sme do toho vpadli. Myslí tým, že na druhý deň sme boli celí čierni a modrí. Bola som pokrytá modrinami.
Viggo: Aleje to ako so studenou vodou. Jednoducho do nej musíš skočiť. Je to jediný spôsob, ktorým to bude fungovať. Bol by to naozej veľmi dlhý deň. Keby sme si omočili len palce.
Dúfam, že ste nemuseli robiť veľa opakovaní pri tej scéne...
Viggo: Bolo to viac záberov, ale pri tej najdôležitejšej časti, na schodoch, to boli le dav dlhé zábery.
Maria: Ale tie boli bolestivé.
Viggo: A David, nemyslím, že to bol nejaký podlý trik, ale... viete, pri scéne ako je táto, máte jedinú záchrannú sieť - viete, že povedia, "Stop"
Maria: A on to nikdy neurobil! (smiech)
Viggo: Nie, neurobil! Jednoducho nás nechal pokračovať! Ale kvôli tomu sa vlastne stalo, že sme rozvinuli ten posun ktorý nebol v scenári. Ona stratí kontrolu, potom ju opäť nadobudne, a na záver, je ona dominantná. Táto scéna je tou scénou, ktorá vám povie všetko o tomto vzťahu.
Tento film neponúka jasný názor na to, či je násilie oprávnené alebo nie. Aký je váš osobný názor?
Maria: Myslela som si že som absolútny pacifista, kým som sa nestala matkou. D nes viem, že by som dokázala zabiť kohokoľvek, kto by chcel ublížiť môjmu dieťaťu. Spravila by som to. Takže musím čeliť násiliu v sebe, skúsiť s tým žiť. Je to dosť zložité, musím prehodnotiť môj predchádzajúci a súčasný pohľad na svet kvôli tomu.
Viggo: Nemyslím, že tento film legalizuje násilie. V skutočnosti, postava, ktorú hrám, sa celý čas snaží, nie vždy úspešne, vymaniť sa z tohto tieňa. Je tam snaha vzoprieť sa násiliu. (Na konci) ide domov a jeho vzťah (s Edie) bude alebo nebude fungovať, ale v tom poslednom štádiu toho vzťahu ale je tam omnoho viac úprimnosti medzi nimi, než kedykoľvek predtým. Môžu, ale nemusia zostať spolu, ale je tam čosi, čo sa medzi nimi vyjasnilo.
(Je zaujímavé, že na konci Viggo vlastne prešiel do druhej osoby:, ty si viac úprimný... vy môžete zostať..., vyjasnili ste si... ale pre väčšiu jasnosť výpovede, som to upravila... sorry... Q.)