Neviem nič o jeho každodenných zápasoch a bojoch. A ešte menej o tých vnútorných a o o ich výsledkoch, pretože len malé náznaky na jeho tvári naznačujú, že ako rieka pod touto severnou oblohou, aj on sa stále mení.
Napriek všetkému, rada by som vedela, ako človek musí alebo nemusí ísť a vrátiť sa z boja, pretože cítim, že tento človek vie a môže o tom niečo povedať, muž, v tvári ktorého sa zračí riziko a prispôsobivosť ako jediné možné formy sily, neporušiteľné tajomstvo vytrvalosti.
Roky napísali svoje dejiny do neho vráskami definitívnych trás, ktoré menia krásu na múdrosť, kým drsné stopy života, ktoré zastreli žiariace oči včerajška, a na výmenu do nich vložili tajomstvo hlbokého a teplého pohľadu, kde sa stretá odvaha s so strachom každého z nás.
Ten to muž musí mať nejaké tajomstvo, muž ktorý sa túla cez zakázané lesy ľudskej povahy s beztrestnosťou, dráždiac vnútornosti každodenného života a veci svojimi zvedavými očami a nepokojnými rukami, ktorý všetko mení na skúsenosť, všetko čo vidí na komplexné umenie, ani dobré ani zlé, iba iné a univerzálne naraz.
Žije si svojím spôsobom, a zapletie sa do všetkého čo po ceste životom stretne. Potom to vráti späť, zmenené na istý druh osobnej skúsenosti, o ktorý sa rád podelí s tými ktorí chcú prísť bližšie, bez náhlenia.
Jasný lúč irónie sa objaví v jeho zreniciach, keď uprene sleduje a snaží sa vypočuť si kohokoľvek, kto ho pozoruje. Ale hlboko vnútri sa zdá byť veľmi plachý človek, ktorý rád zmätie oponenta, o ktorom vie, že skončí dobrovoľne odzbrojený.
Vyhýba sa uznaniu, obrovským davom, ktoré ho mätú a spôsobujú, že stráca stopu svojej vlastnej vôle, svoju vlastnú cestu. Možno, tak ako Chodec, Alatriste a mnohé iné jeho postavy, hlboko pochybuje o svojom budúcom osude a či ho bude hoden, keď príde, ale, tak ako ony, nezostane stáť a čakať, ale postaví sa mu. Pôjde ho hľadať. Netrápi sa samotou, ak príde v dobrej spoločnosti.
Dá sa povedať, že neohŕňa svoj nos nad všetkým, lebo ako dobrý stopár, na všetkých cestách, čo už prešiel, naučil sa postarať o seba a podeliť sa so všetkým, ponúknuť to nám, a neurobiť tak, by znamenalo nevďačnosť.
Akokoľvek, v jeho srdci je málo príkazov, ale veľa želaní a túžob. To je jeho jediná výnimka. Napriek tomu, musí to byť zvláštne byť pozdravovaný ľuďmi ako starý priateľ, keď nás nikto nezoznámil. Musí to byť veľmi zvláštne, vedieť, že všetky možné podrobnosti, ktoré si len jeden vie vymyslieť, sa hovoria o tebe. Nebyť schopný povedať mená tých, ktorí tvrdia, že ta dôverne poznajú. Musí to byť zvláštne cestovať po svete, keď ťa predchádza také množstvo napísaných slov, ktoré si nikdy neautorizoval ani nepotvrdil. Nakoniec, musí to byť nočná mora, byť tak známy a tak cudzí zároveň.