Back to Babylon

Accept and forget difference or desire that separates and leaves us longing or repelled. Why briefly return to play in broken places, to mock the ground, to collect infant shards, coins, fossils, or the familiar empty canisters and casings that glint from poisoned roots in the blackened dust? We make bad ghosts, and are last to know or believe we too will fade, just as our acrid smoke and those strange flakes of skin and strands of hair will, into largely undocumented extinction. Lie down, lie down; sleep is the best thing for being awake. Do as we've always been told and done, no backward glances or second thoughts, leaving sad markers buried in the sand. Sleep now, dream of children with their heads still on, of grandmothers unburdening clotheslines at twilight, of full kettles slow-ticking over twig embers. Ignore boneless, nameless victims that venture out on bitter gravel to claim remains while we rest.
Pay at the window for re-heated, prejudiced incantations. Take them home and enjoy with wide-screen, half-digested, replayed previews of solemn national celebration. Then sleep, by all means; we'll need all the energy we can muster for compiling this generation's abridged anthology of official war stories, highlights of heedless slaughter, to burnish our long and proud imperial tradition. At some point, by virtue of accidentally seeing and listening, we may find ourselves participating in our own rendering. Few of our prey will be left alive enough to water the sun with their modest, time-rubbed repetitions, to rephrase their particular, unifying laws. Our version of events has already made its money back in foreign distribution and pre-sales; all victory deadlines must be met.
It can get so quiet, with or without the dead watching our constant deployments. From our tilted promontory we may see one last woman scuffle away across cracked parchment of dry wash beneath us, muttering to herself-or is she singing at us?-as she rounds the sheared granite face and disappears into a grove of spindly, trembling tamarisk shadows lining the main road. We'll soon hear little other than our breathing, as shale cools and bats rise to feed, taking over from sated swallows. Night anywhere is home, darkness a cue for turning inward, quiet an invitation to review our expensive successes before morning extraction from the twin rivers of our common cradle.
(February 2003)

Späť do Babylonu

Prijmime a zabudnime rozdiely alebo túžbu, ktorá rozdeľuje a necháva nás túžiacich alebo znechutených. Načo krátke návraty k hrám na zničených miestach, k preverovaniu pevnosti povrchov, k zberu detských úlomkov, mincí, fosílií, alebo známo prázdnych kanistrov, a obalov , ktoré sa trblietajú z otrávených koreňov v sčernenom prachu? Vyrábame zlých duchov a sme poslední, kto vie, alebo verí, že my sa tiež rozplynieme /stratíme/, tak ako náš štiplavý dym a tie čudné kusy kože a pramene vlasov, do nezdokumentovaného zániku. Ľahnime si, ľahnime si, spánok je najlepšia vec pre byť bdejúci. Robme, čo sme vždy hovorili a robili, žiadne spätné pohľady, alebo zrelé úvahy, nechávajúc nešťastné značky pochované v piesku. Spime teraz, snom detí, čo zaspali postojačky, snom starých mám, zvesujúcich šnúry na bielizeň za súmraku, snom plných čajníkov pomaly sipiacich nad pahrebou z vetiev. Nevšímajme si bezkostných, bezmenných svedkov, ktorí sa odvažujú na ostrom štrku žiadať si telesné pozostatky, kým my odpočívame.

Zaplaťme pri okienku za ohriate, predpojaté zaklínadlá.
Vezmime si ich domov a vychutnajme si v širokouhlom prevedení predtrávené opakované prehľady z okázalých národných osláv. Potom spime, rozhodne, všetku energiu, ktorú sme schopní zhromaždiť, budeme potrebovať na vytvorenie antológie oficiálnych vojnových príbehov, zlatých klincov bezhlavých masakrov tejto generácie, na naleštenie našej dlhej a hrdej imperiálnej tradície.
V určitom momente, na základe náhodného zazretia alebo počutia, môžeme zistiť, že spolupracujeme na svojom vlastnom stvárnení/interpretácii. Málo z našich obiet zostane nažive dosť dlho na zvlaženie slnka ich skromnými, čas masírujúcimi opakovaniami, na preformulovanie ich individuálnych, zjednocujúcich zákonov. Naša verzia udalostí už zarobila peniaze späť v zahraničnej distribúcii a objednávkach, všetky víťazné ťaženia sa raz musia skončiť.

Môže zostať tak ticho, s alebo bez mŕtvych pozorujúcich naše stále rozmiestnenia. Z nášho nakloneného výbežku možno uvidíme poslednú ženu driapať sa po popraskanom pergamene vyschnutého lúča pod nami, mrmlúc si pre seba - alebo spievajúc nám?- ako otáča? obitú žulovú tvár a stráca sa v tieni skupiny vytiahnutých chvejúcich sa tamarišiek lemujúcich hlavnú cestu. Za chvíľu už budeme počuť aj niečo iné okrem svojho dychu, keď sa bridlicový chlad a netopiere zobudia na kŕmenie, striedajúc presýtené lastovičky (od múch nad mŕtvolami? Pozn. prekl.) Noc je všade doma, tma a ako narážka na ukrytie sa dovnútra, takmer pozvánka na revíziu našich nákladných úspechov pred rannou ťažbou z dvojice riek našej spoločnej kolísky.
Február 2003

Překlad:Quidko